tag:blogger.com,1999:blog-19697523510511863952024-03-27T12:07:15.738+05:30මංසලකුණු The landmarksජීවන ගමනෙහි රැදි මංසලකුණු
The Landmarks of Life's JourneyUnknownnoreply@blogger.comBlogger21125tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-23912626565894087762013-02-28T00:05:00.000+05:302013-02-28T00:35:57.828+05:30අපිට පිස්සු ඕයි... !!!<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-Ip9zLJvGo9U/US5HQEfwMRI/AAAAAAAAA3s/eSvwhq_i5es/s1600/860600_541033002595284_1415869645_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-Ip9zLJvGo9U/US5HQEfwMRI/AAAAAAAAA3s/eSvwhq_i5es/s1600/860600_541033002595284_1415869645_o.jpg" height="320" width="259" /></a></div>
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"><span style="font-size: large;">ද</span>වස් ගානකින් කෝල් එකක් දුන්නෙ නැති හින්ද </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මම අද කෙල්ලට කෝල් එකක් දුන්න </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">කෝල් කරපු වෙලේ ඉදන් කෙල්ල අඩනව ඕයි </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මටත් නිකන් පිස්සු වගේ </span><br />
<br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මම ඇහුව ඇයි අඩන්නෙ ඕයි කියල </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">කෙල්ල කියනවා "අපේ අක්ක හෙට බදිනවා ඒකයි අඩන්නෙ ඕයි"</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">ලංකාවෙ මිනිස්සු මැරුණමත් අඩනවා, බදිනකොටත් අඩනව </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මුන් ඔක්කොටම පිස්සු ඕයි </span><br />
<br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">අඩන එක නවත්තල කෙල්ල මට කියනව</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">අක්කට කෝල් කරල සුබ පතන්න ලු </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මම කිව්ව, "මට නිකන් ලැජ්ජයි ලැජ්ජයි වගේ ඕයි"</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">"අනේ පිස්සෝ අක්ක කන්නෙ නෑ ඕයි"</span><br />
<br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">උපන්දිනේට, සුබ උපන්දිනයක් කියනව වගේ</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">අලුත් අවුරුද්දට, සුභ අලුත් අවුරුද්දක් කියනවා වගේ</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මගුලට, සුහ මගුලක් වේවා කියල සුභ පතන්නද කියල මම කෙල්ලගෙන් ඇහුව</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">තමුසෙට පිස්සුද ඕයි,</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">කියල කෙල්ල අහනවා ඕයි </span><br />
<br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">සුභ අනාගතයක් කියල, සුභ පතන්නෙ කොහොමද ඕයි</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">එහෙම සුභ පතපු දවසෙ ඉදල රටම මඤ්ඤං වෙලානෙ ඉන්නෙ </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">පිස්සු හැදෙනව ඕයි.</span><br />
<br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">බයෙන් බයෙන් අක්කට කතා කලාට </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">කියන්න දෙයක් ඔලුවට ආවෙම නෑ ඕයි </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">පැට්රල් වැඩි කරපු එක, බාලචන්ද්රන්ට වෙඩි තියපු හැටි,</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">ඔව්ව කියල හෙට බදින්න කෙල්ලෙක් ගෙ ඔලුව අවුල් කරන්නත් බෑ නෙ ඕයි </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මට පිස්සු කියල හිතයි ඕයි </span><br />
<br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"> **************</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">ක්රින් ක්රින් </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">"හලෝ කවුද මේ" </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">"අක්කෙ මම. අක්ක හෙට බදිනවද"</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">"ආ ඔව් මල්ලි"</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">එහෙනම් ජය වේවා..!!!</span><br />
<br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මම ෆෝන් එක කට් කළා ඕයි</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">මට පිස්සු කියල හිතුවද දන්නෙත් නෑ </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">ඒත් ඉතින් මම වෙන මොනව කියන්නද </span><br />
<div class="yj6qo ajU">
<div class="ajR" data-tooltip="Hide expanded content" id=":3el" role="button" tabindex="0">
<img class="ajT" src="https://mail.google.com/mail/u/0/images/cleardot.gif" /></div>
</div>
<div class="im adL">
<div>
<div style="color: #500050; font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">
<br /></div>
<div style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">
මට පිස්සු වගේ ඕයි . . </div>
<div style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">
වගේ නෙමේ ඕයි . . </div>
<div style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">
හොදටම පිස්සු ඕයි !!!</div>
<div style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">
</div>
<div style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">
මාත් එක්කම ඇඩ්මිට් වුනා : <a href="http://www.ornaya.com/" target="_blank">ඕනයා</a> | <a href="http://heenayak.blogspot.com/" target="_blank">සිහින</a> | <a href="http://sngltr.blogspot.com/" target="_blank">අවංක පැට්ටා</a> | <a href="http://ambagaha.blogspot.com/" target="_blank">ආගන්තුකයා | STRANGER</a> | <a href="http://rana-liyana-blog.blogspot.com/" target="_blank">රනා</a> | <a href="http://magesanda.blogspot.com/" target="_blank">පසන්</a> | <a href="http://shaminde.blogspot.com/" target="_blank">බුල්ටෝ</a> | <a href="http://gunegethippola.blogspot.com/" target="_blank">සෝඩා ගුණේ</a> | <a href="http://sudupoosa.blogspot.com/" target="_blank">සුදු පූසා</a> | <a href="http://nachepu.blogspot.com/" target="_blank">නචී</a> | <a href="http://sansaare.blogspot.com/" target="_blank">ජීවිතේ මල්</a> | <a href="http://lishwish.blogspot.com/" target="_blank">ලිෂාන් පුවක්ඕවිට</a> | <a href="http://sanjuishere.blogspot.com/" target="_blank">සංජු</a> | <a href="http://palaamalla.blogspot.com/" target="_blank">පිස්සා</a> | <a href="http://makuludala.blogspot.com/" target="_blank">අශාන්</a> | <a href="http://hithugeduka.blogspot.com/" target="_blank">හිතුවක්කාර කෙල්ල</a> | <a href="http://hashikahettige.blogspot.com/" target="_blank">හසී</a> | <a href="http://onezerozerowords.blogspot.com/" target="_blank">මුචලින්ද </a>| <a href="http://ansathudinapotha.blogspot.com/" target="_blank">අමිල චතුරංග </a>|<a href="http://akurublog.blogspot.ae/" target="_blank">බීට්ල්</a>| </div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-4666434769658587142012-09-18T16:53:00.002+05:302012-09-18T16:53:54.609+05:30මතකයේ රැදී කෘතීන් <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-4s1Id6EK9Ek/UFhYMhm3ckI/AAAAAAAAAxQ/SkvfKhM1hIc/s1600/IMAGE0350.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<span id="internal-source-marker_0.7519063457541468" style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 32px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ම</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ගේ
මතකය නිවැරදි නම් මේ සිදුවීම, පහ වසරේ ඉගනුම ලබන අවදියේ සිදුවීමකි. අපේ
නැන්දාගේ තුන් මාසේ දානයට නෑදෑයින් එකතු වුයේ ඊටත් දවස් දෙකකට පෙර සිටය.
ඉතින් මමත් අපේ අම්මත් එක්කම නැන්දලාගේ ගෙදර ගියේ ඒ දාන කටයුතු සදහාය. ඒ වන
විටත් අපි කුඩා දරුවන් නිසා අපට ලොකු වැඩක් නොතිබුණි. අපි සෙල්ලමෙන් කාලය
ගත කළෙමු. වැඩි වෙලා අපිට එසේ කිරීම නොහැකි වුනේ නැන්ද ගේ පුතාගෙ (අපි
කියන්නෙ සුදු අයිය කියල) කාමරය අස් කිරීම අපිට බාර වුන නිසායි. සුදු අයිය
කියා අපි ඔහුට කතා කලාට ඔහු මට වැඩිමල් වුයේ මාසයකින් පමණි. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඔහු
ඒ වනවිටත් පොත් කියවන්නට පුරුදුව සිටි නිසා ඔහු ලග සෑහෙන පොත් පමාණයක්
තිබුණි. කාමරය අස් කර ඉවර වූ පහු මා එම පොත් අතරින් එක පොතක් තෝරා ගෙන
කියවන්න පටන් ගත්තෙමි. ඒ මම කියවූ පළමු නවකතා පොතයි. නමින් </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: italic; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">බිහිසුණු නිම්නය</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">
වූ ඒ පොත පරිවර්තනයකි. සර් ආතර් කොනන් ඩොයිල් විසින් රචිත ඒ පොත පරිවර්තනය
කර තිබුනේ චන්දන මෙන්ඩිස් මහතා විසිනි. ෂර්ලොක් හෝම්ස්, විශේෂයෙන්ම මම
ඇලුම් කල දොස්තර වොට්සන් චරිතය තිබු ආසාව නිසා එදා සිට මම ද පොත්
කියවන්නෙක් විය.මුල් කාලයේදී ෂර්ලොක් හෝම් රහස්පරීක්ෂක කතා පොත් කියවීම
පමණක් සිදු වූ අතර ඒ අතරට </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“සෝමපුර වීරයෝ”, “සිව් යහළු වික්රමය” , “අබිරහස් දුපතේ නිධානය”, </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">වැනි පොත් ද එකතු විය. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඔය
තියෙන්නෙ මම පොත් කියවන්න පටන් ගත්ත විදිය. ඒත් මම කියන්න අද කියන්න
හදන්නේ එදා මෙදා තුර මා කියවූ පොත් වලින් මගේ මතකයේ රැදිච්ච පොත් කීපයක්
ගැන පොඩි විස්තරයක්. (මා කියාවා ඇති අනු පිලිවලට ඒවාට අංක යොදා ඇත)</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">1. කැලෑ මල් - ටී. බී ඉලංගරත්න </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මේ
පොත මම දහම් පාසලේ පුස්තකාලෙන් කියවන්න ගත්ත පොතක්, ඒ වනතුරු රහස් පරීක්ෂක
කතා නව යොවුන් වික්රම පොත් කියව කියව හිටිය මට මේ පොත වෙනස්ම අත් දැකීමක්
වුනා. මෙහි කතා සාරාංශය නම්. මා පියන් දෙදෙනා ගුවන් අනතුරකින් මිය යන
ළමයකුගේ ජිවිත කතාවයි. මා පියන්ගේ වියෝවෙනි පසුව ඒ ළමයා ඔහුගේ නෑදෑයකු
(මාපියන්ගෙ යාලුවෙක්ද කියලත් හරියට මතක නෑ) සමග හැදී වැඩෙයි. ඒ නෑදෑයන්ට
අවැසි වන්නේ මේ ළමයට අයිති දේපල තමන් සතු කරගැනීමයි. ඔය විදියට කතාව ගලාගෙන
යයි. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ටී. බී ඉලංගරත්නයන්ගේ විලම්බීත, තිලක, තිලක හා තිලකාට වඩා මම කැලෑ මල් වලට ආස වෙන්න එහෙ කතාව මේ තුනටම වඩා කෙටි සහ රසවත් වීමයි </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><a href="http://4.bp.blogspot.com/-OQ6-oRuhpHQ/UFhXPkp1iHI/AAAAAAAAAwo/hxl2jQJsNj4/s1600/IMAGE0421.JPG" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="http://4.bp.blogspot.com/-OQ6-oRuhpHQ/UFhXPkp1iHI/AAAAAAAAAwo/hxl2jQJsNj4/s200/IMAGE0421.JPG" width="120" /></a><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">2. තිත්ත කොපි - අනුලා ද සිල්වා (පරිවර්තනය) - මුල් නිර්මාණය Bitter Berry - Christine Wilson </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">එදා
මෙදා තුර කියවූ ලස්සනම පොතක්. මෙහි කතාව එංගලන්තයේ ලිපිකරුවෙන් ලෙස වැඩ
කරන්නෙකුට ඔහුගේ අයියා විසින් අක්කර 500යක කෝපි වත්තක් ලංකාවෙන් ගන්නට
සලස්වයි. මේ ලිපිකරුවා ඔහුගේ සියලුම ධනය වියදම් කොට ලංකාවෙන් අක්කර 500ක
කෝපි වත්තක් ගනී. ඉන්පසුව ඔහු ගේ රැකියාවෙන් ඉවත් වී ලංකාව බලා ගමන කරන අතර
තුර මොහුට සුරූපී තරුණියක් ද මුණ ගැසෙයි ඇය සමග විවාහ වන මෙම අලුත්
වතුහිමියා ඇයත් සමගම ලංකාවට යයි. අනුලා ද සිල්වා මහත්මිය ගැන පසුවට.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">3. සොල්දර ගෙදර - ජයකොඩි සෙනවිරත්න</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ගුරු
පත්වීමක් ලබා ගමේ පාසලකට යන තරුණයෙක්. පසුව එම ගමේ ප්රධානියාගෙ දුවත් සමග
විවාහ වෙන මෙම තරුණයා එම ගමේම නැවතී. කාලයාගේ ඇවැමෙන් ගමේ පාසලේ
විදුහල්පති වන මොහුගේ දින පොත් වල සදහන් වන කතාව මෙහි අන්තර් ගතය වේ.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><a href="http://1.bp.blogspot.com/-7DJtylYfF2I/UFhXgpIM2wI/AAAAAAAAAww/g4hN9aTLjDY/s1600/74778.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="http://1.bp.blogspot.com/-7DJtylYfF2I/UFhXgpIM2wI/AAAAAAAAAww/g4hN9aTLjDY/s200/74778.jpg" width="127" /></a><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> </span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">4. ගිණි කුරුල්ලා - පරිවර්තක මතක නැත - මුල් නිර්මාණය The Sunbird - Wilbur Smith </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මම
කියවූ තවත් හොදම පොතක්. අප්රිකාවේ නැතිවූ ශිෂ්ඨාචාරය සෙවීමට යන
ගවේෂකයෙක් වටා මේ කතාව ගෙතී ඇත. මේ සදහා ඔහුට, ඔහුගේ පරණ ධනවත් මිත්රරයෙක්
මුදලින් උදවූ කරයි. කතාව ආරම්බයට වඩා වෙනස්ම තැනකට ගෙනි යන්න එනම් පැරණ
ශිෂ්ඨාචාරයකට ගෙනයාමට ස්මිත් ගත් උත්සාහය ප්රසංසනීයයි.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">5. වක්ක්ලම - ජයකොඩි සෙනවිරත්න </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">විදුලි
කාර්මිකයෙක් වහයෙන් වැඩ කරන සිරිපාල තම පවුලේ ආර්ථික මට්ටම නගා සිටවීමට රට
රැකියාවක් සදහා යයි. එයින් තම පවුල දිලිදු බවෙන් මුදවා ගැනීමට ඔහුට හැකි
වෙයි. නමුත්, …. මුදල් ජිවිතේ නොවන බව පසක් කරන මෙම පොත මම ආසාවෙන් කියවූ
තවත් එක පොතකි. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">සොල්දර
ගෙදර, වක්කලම, බිංදුගේ කරනම ඇරෙන්න අනිත් සියලුම ජයකොඩි සෙනවිරත්න මහතාගේ
පොත් වල එකම ආරක කාතාවක් ඇති නිසා මිලදී ගත්තත් තවමත් නොකියවපු පොත් රැසක්
මාලග ඇත.</span><br /><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><a href="http://3.bp.blogspot.com/-GTuJfmYg-l4/UFhXiTMRaAI/AAAAAAAAAw4/7a57juaRZsk/s1600/6a00d8341c86f753ef00e553bd8a578834-500wi.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="http://3.bp.blogspot.com/-GTuJfmYg-l4/UFhXiTMRaAI/AAAAAAAAAw4/7a57juaRZsk/s200/6a00d8341c86f753ef00e553bd8a578834-500wi.jpg" width="120" /></a><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> </span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">6.සයිකෝ - පරිවර්තක මතක නැ </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">- </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මුල් නිර්මාණය Psycho - Robert Bloch</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">තම
වැඩ කරන කාර්යාලයෙන් බැංකුවේ තැම්පත් කිරීමට තමාට දුන් මුදල සොරකම් කරගෙන
තම ආදර වන්තයා ජිවත් වන නගරයට යන තරුණියක් රාත්රීයේ නවාතැන් ගැනීම සදහා
නවතන් පොළකට පැමිණෙයි......</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මේ
පොත කියවනකම් සයිකෝ කියන්නෙ මොකක්ද කියල දැනගෙන හිටියේ නෑ. ඒත් පොත කියවල
ඉවර වුනාට පස්සේ ඒක හොදටම තේරුනා. සයිකෝ කියන වචනෙ හරි තේරුම දැනගන්න ඕනෙ
නම් මේ පොත බලන්න </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><a href="http://3.bp.blogspot.com/-3Z-t6T5WG9Q/UFhYFVFUAZI/AAAAAAAAAxA/B-p8lUrgp3o/s1600/295961.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="http://3.bp.blogspot.com/-3Z-t6T5WG9Q/UFhYFVFUAZI/AAAAAAAAAxA/B-p8lUrgp3o/s200/295961.jpg" width="125" /></a><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> </span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">7. උකුසු දඩයම පරිවර්තක මතක නැ - මුල් නිර්මාණ The Eagle Has Landed - Jack Higging</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">දෙවැනි
ලෝක යුද්දය සමයේ සිදුවූ සුවිශේෂී මෙහෙයුමක් පාදක කරගෙන මේ කෘතිය රචනා කර
ඇත. එනම් විස්ටන් චචිල්ව ඝාතනය කිරීමයි. ඉතින් මේ පල පුරුදු නාසි සෙබළුන්ට
කොතරම් දුරට ඒ ඉලක්කයට ලගාවෙන්න පුළුවන් වෙනවද, නාසි සෙබළුන් ලග මානුෂික
හැගීම් නැද්ද කියල දැනගන්න බලන්න වටින පොතක් </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><br /><a href="http://2.bp.blogspot.com/-iqvgzz4ZZPo/UFhYHCC4PkI/AAAAAAAAAxI/c3IM0isy0lc/s1600/IMAGE0422.JPG" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="http://2.bp.blogspot.com/-iqvgzz4ZZPo/UFhYHCC4PkI/AAAAAAAAAxI/c3IM0isy0lc/s200/IMAGE0422.JPG" width="130" /></a><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> </span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">8. පිළිකා වාට්ටුව - අනුවර්තනය අනුල ද සිල්වා - මුල් නිර්මාණය Cancer Ward - Alexander Solzhenitsyn</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“පිළිකා
වාට්ටුවේ ඉහලින්ම අංක 13 සදහන් විය. පැවෙලෝ නිකොලේ රස්නොව් කිසිදා මිත්යා
මත විශ්වාස නොකරන්නෙකු වුවද ඔහුගේ කාඩ් පතේ අංක 13 සදහන් වෙත්ම ඔහුගේ පපුව
හැහෙන්න විය”</span><br />
<div dir="ltr" style="margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: right;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">උපුටා ගැනීම පිළිකා වාට්ට</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ුව </span></div>
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">පිළිකා
වාට්ටුවේ සිටි අනෙකුන් මෙන් නොව පැවලෝ ධනවතෙකි. නමුත් දැන් ඔහුත් පිළිකා
රෝගියෙකි. 13වෙනි වාට්ට්ටුවේ පන්ති බෙද නැති කමින් ඔහුත් එහි තවත් එක්
රෝගියෙක් පමණි. පිළිකා රෝගීන් ගැන මෙන්ම රුසියානු දේශපාලනය ගැන දැනගන්න
කියවන්න පිළිකා වාට්ටුව ඉතාම අනර්ඝ කෘතිය.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">අනුල ද සිල්වා මහත්මිය ගේ පරිවර්තනය අතරින් මුලින්ම මා කියවූ පොත වුයේ </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“තිතත් කෝපි”</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> පොතයි ඉන් අනතුරුව </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“අවසන් ලියුම” , “රජ උරුමය”, “පිළිකා වාට්ටුව”, “අත්තටු මැවිලා”</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> යන සියලමු කෘතින් ඉතා අලංකාර කෘතීන් යැයි කීම වරදක් නැත. තවද ඇය විසින් රචිත </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“අසම්මතය” </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඉතා හොද කෘතියකි. මේ මා කියාවා ඇති පොත් පමණි. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><a href="http://4.bp.blogspot.com/-4s1Id6EK9Ek/UFhYMhm3ckI/AAAAAAAAAxQ/SkvfKhM1hIc/s1600/IMAGE0350.JPG" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="http://4.bp.blogspot.com/-4s1Id6EK9Ek/UFhYMhm3ckI/AAAAAAAAAxQ/SkvfKhM1hIc/s200/IMAGE0350.JPG" width="133" /></a><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">9. සොෆීගේ ලෝකය - පරිවර්තනය රාණි සේනාරත්න රාජපක්ෂ - මුල් නිර්මාණය Sophie’s World - Jostein Gaarder </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">වයස අවුරුදු දහහතරක් වූ සොෆිට දිනක් තම තැපැල් පෙට්ටියෙන් අපූරු </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ලිපි
දෙකක් ලැබෙයි. “ඔබ කවුද ?”, “ලෝකය ආවේ කොහෙන්ද?” යනුවෙන් ඒ ලිපිවල ප්රශ්න
දෙකකි. ඉන් අනතුරුව සෑම දිනයකම සොෆීට මෙවැනිම ප්රශ්න ඇති ලිපි ලැබෙයි. ඒ
ලිපි ලිවූ පුදගලයා වන නොක්ස් නමැති දාර්ශනිකයා එම ලිපි වලට පිළිතුරු සෙවීමට
පුංචි සොෆීව යොමු කරවන ආකාරය මෙම පොතේ ඉතා සරලව දක්කවා ඇත. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> </span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-38WO06m0rLI/UFhYN800ZVI/AAAAAAAAAxY/hD8HZjBEdFY/s1600/IMAGE0424.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="http://1.bp.blogspot.com/-38WO06m0rLI/UFhYN800ZVI/AAAAAAAAAxY/hD8HZjBEdFY/s200/IMAGE0424.JPG" width="129" /></a></div>
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">10. මිථ්යාදෘෂ්ටිකයා - උපාලි උබයසේකර </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මෙහි
එන සිදුවීම් ක්රිස්තුපූර්ව හයවෙනි සියවසේ අග භාගයේදී හා පස්වන සියවසේදී
සිදුවන්නට ඇතැයි උපකල්පනය කර මෙම කෘතිය ලියා ඇත. විජයාවතරණයට පෙර ලංකාව
පාලනය කල නාග වංශික රජ නගමිත මහා අක්ඛිලනාග මහරජ ට හා අභි භාරනි උත්තරා අග
මෙහෙසියට දාව උපදින කනිත්ත අක්ඛිලනා කුමාර, මහ රජුගේ වියෝවෙන් පසු රට පාලනය
කල ආකාරය එක එක පුදිගලයන් විසින් දකින ආකාරය මෙහෙ සදහන්ව ඇත. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">2011 වසරේ සවර්ණ පුස්තක සම්මානය සදහා මෙම පොතේ නමත් යෝජනා වී තිබුනත් එය හිමි වුයේ </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">කවිකදුර</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> පොතය. නමුත් මේ පොත් දෙකම කියවීමෙන් පසු මාගේ වැඩි කැමැත්ත </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: bold; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මිථ්යාදෘෂ්ටිකයා</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> ට බව කිවයුතුය.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">අවසන්
කරන්නට මත්තෙන් තව එක දෙයක් කිව යුතුව ඇත එනම් අගතා ක්රිස්ටි විසින්
රචිත රහස් පරීක්ෂක කතා පොත් ගැනත් මතක් කරිමක් කල යුතයි. ඒවා පරිවරත්යනය කර
ඇත්තේ තොම්සන් ඒ වැන්දබෝනා මහත් මියයි.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මම
ඇපල් වලට කැමති වුනාට තව කෙනෙක් ඉන්න පුළුවන් ඇපල් කන්න කැමති නැති. අන්න ඒ
වගේ ඔය තියෙන්නෙ ඉතින් මම ආසාවෙන් කියවපු පොත් කිහිපයක්. සමහර විට මේ පොත්
වලට අකමැති අයත් ඉන්න පුළුවන්. ඒත් ඔයාල මේ පොත් කියවල නැත්තම් අරගෙන
කියෙවුවයි කියල පාඩුවක් නම් වෙන්නෙ නෑ කියල මම හිතන්නනෙ. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඕව
හැමෝම දන්නව වගේ අද පටන්ගත්ත විස්සයි විස්ස ලෝක කුසලානයෙන්, සමාවෙන්න පොත්
ප්රදර්ශනයෙන් මේ පොත් ඔයාලට මිලදී ගන්න පුළුවන් වෙයි කියල හිතනවා. :)
</span>Unknownnoreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-35701582787683813062012-08-23T03:30:00.001+05:302012-08-23T03:30:48.261+05:30කෙට්ටු වෙන්න කැමති හැමෝටම……. මෙන්න ක්රමේ.! අත්දුටුවයි ප්රත්යක්ෂයි.<p> </p> <p><strong><font size="3">(ආ) කොටස</font></strong> </p> <p><font size="5">මේ</font> ලෝකෙ තියන ඕනෑම වැඩක් තනියම කරනවට වඩා සාර්ථකත්වය වැඩයි කට්ටියක් එක්ක එකතු වෙලා සාමූහිකව ඒ වැඩේ කරනව නම්. අද මම මේ කියා දෙන්න යන දේත් අන්න ඒ වගේ සාමූහිකව කරන්න ඕනේ වැඩක් . එතකොට දැනටමත් ඔයාලට තේරෙනව ඇති නෙ මේක කට්ටියත් එක්ක එකතුවෙලා කරන්න ඕනෙ දෙයක් කියල. </p> <p>හරි අපි බලමු මොනවද තව අපිට ඕන කරන දේවල් කියල. මේකට අපිට ඕනෙ වෙනව ;</p> <ul> <li>හොදට ඉදුණු ලොකු පළතුරු වට්ටියයි. (කට්ටිය වැඩි නම් පළතුරු වට්ටි දෙක තුනක් අරන් ගියත් කමක් නෑ.) වරක, අනෝද, දූරියන් වගේ පළතුරුත් තියනවා නම් තවත් හොදයි . <li>කුඩා පිහියක්. (ගොඩාක්ම කුඩා එකක් හරියන්නෙ නෑ) <li>හොදට ලෙලි ගහල මුඩ්ඩ අයින් කරපු වේලිච්ච පොල් ගෙඩි එකයි. <li>කපුරු පෙති පැකට් එකයි (ඇදුම් අල්මාරි වල දාන කපුරු බෝල පැකට් එක නෙවෙයි අනිත් එක) <li>සාම්බ්රානි පැකට් එකයි. <li>අරලිය හදුන් කූරු පැකට් එකයි <li>ගිණි පෙට්ටි එකයි. <li>මලුයි. (ඒ කියන්නෙ එක මලකට වඩා වැඩි ගානක්)</li></ul> <p>මේ ටික ඔක්කොම ලෑස්ති කරගන්න පුළුවන් නම් ඔයාලටත් පුළුවන් මම මේ කියන ක්රමේ අත්හදා බලන්න. තව එක දෙයක්. පන්සල ලග පාතක වෙලක් එහෙමත් තියනවනම් මේ වැඩේට තවත් හොදයි. </p> <p><strong><em><font size="3">අසන්නෙක් :</font></em></strong> පන්සල් යනකොට තෙල්, පහන්තිර එහෙමත් අරන් යනව නේද. ඒත් මේ ලිස්ට් එකේ එව්ව නෑ නෙ.</p> <p>“ටිකක් ඉන්නකෝ කියල ඉවර වෙනකල් පනින්නෙ නැතුව.” </p> <p>හරි මම අර කිව්ව කළමනා ටිකත් ලෑස්ති කරගෙන යාළුවො ටිකත් එක්ක හොදට පේ වෙලා ගෙදර අයටත් කියල එලියට බහින්ඩයි තියෙන්නෙ. </p> <p>පන්සල් යනකොටත් හරිම විමසිල්ලෙන් යන්න ඕනෙ. වෙලට මායිම් වන, පන්සලට කිට්ටුව පාලු වත්තක් එහෙම තියනවද කියල බලන්න. (පන්සල ගාව වෙලක් නැති උනත් කමක් නෑ පාලුවට ගිය වත්තක් තියනවා නම් )</p> <p>කට්ටියම මේ වත්තට යන්න ඕනෙ. ගිහිල්ල මුලින්ම කරන්න තියෙන්නෙ වත්තෙ හොද තැනක් බලල හදුන් කූරු ටික පත්තු කරන එක. කට්ටියටම එතන ඉදගන්නත් පුළුවන් නම් තවත් හොදයි. ඊට පස්සෙ අර ගෙනාපු මල් ටික පාවිච්චියට ගන්න පුළුවන්. මල් පාවිච්චි කරල ඉවර උනාට පස්සෙ හොද බඩගින්නක් එයි. අන්න ඒ වෙලාවට අර ගෙනාපු පළතුරු ටික කෑවනම් හරියටම හරි. ඔය ඔක්කොම ඉවර වුනාට පස්සෙ පන්සලට ගිහිල්ල ටිකක් කැරකිලා ලොකු හාමුදුරුවන්ටත් වැදලා තමා ගෙදර එන්න ඕනෙ. ඒ ඇවිල්ල ගෙදර උයල තියන බත් එකෙත් මල්ලිගෙ පංගුවත් එක්ක කන්න ඕනෙ. මේක ඉතින් දවසක් දෙකක් කරල නම් හරියන්නෙ නෑ. මාසයක් වත් එකදිගට නොකඩවා කරන්න ඕනෙ. හැමදාම එකම පන්සලකට යන්නෙත් නැතුව මාරු වේවි යාලුවන්ගෙ ගම් වල පන්සල් වලටත් ගියාට කමක් නෑ, මේ ටික හරියටම කරොත් මහත් වෙන එක නවත්තන්න වයිමටවත් බෑ.</p> <p>අනික ගෙදරට කියන්න පුළුවන් විභාගෙ හොදට කරන්න පුළුවන් වෙන්න බෝධි පුජා කරන්න යනව කියල. එහෙම නැත්තන් ජොබ් එකේ පඩි වැඩි වෙන්න කියල බෝධි පුජා කරන්න යනව කියල. ඔය මොනවා කිව්වත් ගෙදරින් ෆුල් සපෝට් එක ලැබෙනව මේ වැඩේ ට. සමහර විට පළතුරු ගන්නම සල්ලිත් දෙයි.</p> <p>හරි ඕක තමයි ඉතින් මහත් වෙන්න තියන ලේසිම විදිහ. හරි කාට හරි ප්රශ්න එහෙම තියනවද අහන්.</p> <p><font size="3"><strong><em>නැවත අසන්නෙක්</em></strong> :</font> අර මල් ජාතිය අපි දන්න මල් ජාතිය නෙවෙයි ද වෙනස් එකක් ද?</p> <p>“ඇත්තටම උඩින්ම තියන (අ.) කොටස කියවල ආව නම් මේ ප්රශ්ණය අහන්න ඕනෙ නෑ. (අ) කොටසට අනුව වෙලා සකසා ගන්නා ඒ ද්රව්යට සාමාන්ය විවාහාරයේ “මල්” කියල කියනවා. “</p> <p><font size="3"><em><strong>එම ආසන්නම :</strong></em></font> ඒත් (අ.) කියල කොටසක් නෑ නෙ </p> <p>“ඇත්තටම ඒ කොටස අදාළ බලදාරියා විසින් කපා හැරලා” </p> <p><strong><em><font size="3">තවක් අසන්නෙක් :</font></em></strong> සාම්බ්රානි, කපුරු පෙති පැකට්, පොල් ගෙඩියක් අරන් යන්නම ඕනෙ ද </p> <p>“දැන් මෙහෙම නේ. සමහර ගම් වල තියන හදුන් කූරු ඒ තරම් සුවද නෑ ඒ වගේ වෙලාවට අර පොල් ගෙඩිය බිදල පොල් මදේ ටික අයින් කරල පොල් කට්ටට කපුරු පෙති ආධාරයෙන් පුච්චල ගින්න නිවල සාම්බ්රානි ටිකක් දාගත්තම හොද සුවදයි”</p> <p><font size="3"><strong><em>විද්වත් අසන්නෙක්</em></strong> :</font> (එටකොට අර කලින් ඔක්කොම අවිද්වත් ද) මේ වගේ මාධ්ය වල ඔබතුමාලා මේ වගේ කතා කියන එක හරිද? ඊලග පරපුර මෙව්වයින් ගන්න ආදර්ශය මොකක් ද?</p> <p>“හරි අපි එහෙනම් +17 කියල කියමු. එතකොට ඕන දෙයක් කියන්න පුළුවන් නෙ”</p> <p> </p> <p>……………………………………………………………………………………………….</p> <p>ක්රින් ක්රින් ක්රින් ක්රින්ක්රින්ක්රින්</p> <p><strong><em><font size="3">මම :</font></em></strong> හලෝ (නිදි මතින්)</p> <p><font size="3"><strong><em>එහා පැත්තෙන් :</em></strong></font> මල්ලි අදත් නායි වගේ. දැනටමත් නාල තියෙන්නනේ </p> <p><strong><em><font size="3">මම :</font></em></strong> ඇයි.</p> <p><strong><em><font size="3">එහා පැත්තෙන් :</font></em></strong> නෑ.. කෙට්ටු වෙන්න ක්රමයක් කියල කියල ටයිටල් එක දාල මහත් වෙන හැටි ලියල තියෙන්නෙ.</p> <p><font size="3"><em><strong>මම :</strong></em></font> අප්පටසිරි මහත ක්රමයක් කියන එක වෙනුවට වැරදිලා කෙට්ටු කියල නේද වැටිල තියෙන්නෙ. </p> <p><strong><em><font size="3">එහා පැත්තෙන් :</font></em></strong> මේ උබ ලංකාවෙ ඉන්නකොට හොදට මල් පාවිච්චි කරා නේද? මෙහෙ අපිට බබා පාට් එක දැම්මට </p> <p><strong><em><font size="3">මම :</font></em></strong> සත්තයි නෑ </p> <p><strong><em><font size="3">එහා පැත්තෙන් :</font></em></strong> එහෙනම් කොහොමද ඔච්චර හොදට දන්නෙ</p> <p><strong><em><font size="3">මම :</font></em></strong> අපේ නැන්දගෙ පුතා රොෂාන් එයා තමා මටත් කිව්වෙ නැත්තන් මම මෙව්ව දන්නෙ නෑ.</p> <p><strong><em><font size="3">එහා පැත්තෙන් : </font></em></strong>හික් හික්. හරි හරි ටයිටල් එක වෙනස් කරල ආපහු පබ්ලිෂ් කරපන් එහෙනම්.</p> <p><strong><em><font size="3">මම :</font></em></strong> මම මේ අයියගෙන් අහන්න හැදුවෙ මම පබ්ලිෂ් කරන්නත් කලින් කොහොමද අයිය කියෙව්වෙ කියල. </p> <p><strong><em><font size="3">එහා පැත්තෙන් :</font></em></strong> මේ පබ්ලිෂ් වෙලා තියෙන්නෙ යස අගේට </p> <p><strong><em><font size="3">මම :</font></em></strong> අඩේ <a href="http://akurublog.blogspot.com/2012/08/blog-post_22.html">බීටල් අයියගෙ පෝස්ට් එකේ තිබුන ආයුද මරු නෙ</a> මම මේ Windows Live Writer එකෙන් බ්ලොග් එක ලියන ගමන් ඒකෙ තිබ්බ Publish බටන් එන විහිලුවට වගේ එබුවෙ. ඒ කියන්නෙ ඒක එබුවහම පෝස්ට් එක පබ්ලිෂ් වෙලාද?</p> <p><strong><em><font size="3">එහා පැත්තෙන් : </font></em></strong>එහෙම තමා වෙන්න ඇත්තෙ. මේ මම යනව බං නිදා ගන්න ගුඩ් නයිට් </p> <p><strong><em><font size="3">මම :</font></em></strong> එසේම වේවා……….!!!</p> <p> </p> <p> </p> <p>ප.ලි</p> <p>අද පෝස්ට් එකට ප.ලි කෑල්ල නෑ.. </p> Unknownnoreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-13373574951671048232012-07-19T23:00:00.001+05:302012-07-19T23:14:13.580+05:30සංවාදයට තුඩුදුන් බුරිය<span id="internal-source-marker_0.5197454880893094" style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 40px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">නී</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">රස
මතෘකාවක් ගැන අද මම මේ පොස්ට් එක ලියන්න හදන්නෙ. හැබැයි ඉතින් කියවන අයට
නම් ලොකු වෙනසක් තේරෙන එකක් නෑ. මොකද මම වෙනද ලියපු පොස්ට් වලින් එහෙම රස
නහර පිනා යන ගතියක් තිබුනේ නැති හින්ද.</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මම
ඉපදුන වෙලාවෙ මගෙ උප්පැන්නෙ හදන්න යන්න ඇත්තෙ මගෙ තාත්ත. ඉතින් ඒ වෙලාවෙ
රෙජිස්ටාර් අහන්න ඇති තාත්තගෙන්, තාත්තගෙ ආගම මොකක්ද කියල. තාත්ත කියන්න
ඇති බෞද්ධ කියල. ඒ හින්ද රෙජිස්ටාර් ලියන්න ඇති මගෙ උප්පැන්නෙ බෞද්ධ කියල
ලියන්න ඇති. අන්න එදා ඉදල මම බෞද්ධයෙක්</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මම
බෞද්ධ වුන එක ගැන කිසිම ගැටළුවක් නෑ. ඇත්තටම මම සතුටු වෙනව මගෙ ආගම බෞද්ධ
වුන එකට. ඒ වගේම මම දුක් වෙනව මගෙ ආගම බෞද්ධ ආගම වුන ක්රමයට. තේරුම, මම
හිතන විදියට තමන්ට කැමැති ආගමක් තෝරගන්න වත් අඩුම තරමෙ අයිතියක් තියෙන්න
ඕනෙ. කවුරු හරි කෙනෙක් කියන්න පුළුවන් ඒ අයිතිය අපිට තියනව කියල. ඔව් මම ඒ
දේ පිළිගන්නවා. ඒත් හැමෝටම ඒ අයිතිය තියනවද කියන එකයි ගැටලුව. කොහොම
වුනත් මේ පෝස්ට් එකට ආගම් ගැන එහෙම සෘජු සම්බන්දයක් නම් නෑ. ඒත්,</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ආයෙත්,
කතාව පටන් ගන්න කලින් කියන්න ඕනෙ මේක දැනට මම දරණ මතය මිස 100%ක් ම හරි
මතයක් නොවෙන්න පුළුවන්. ඒ දැනට මම ඒක හරියි කියල හිතන් ඉන්නව වැරදියි කියල
ඔප්පු කරන්න තරම් සාක්ෂි “මම” දැකල නැති නිසා. එහෙම සාක්ෂි තියනවනම් ඕනෑම
වෙලාවක මගෙ මතය වැරදියි කියල පිළිගන්න මම සූදානම්.</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">෴෴෴෴෴෴෴෴෴෴෴෴෴..............................෴෴෴෴෴෴෴෴෴෴෴</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">අද
පොඩි සංවාදයක් ගියා ඔෆිස් එකේ. ඒ සංවාදයට මූල වුනේ මේ දවස් වල fb එකේ
තියන ආදම් ගෙයි ඒව ගෙයි බුරුයයි, සොෆී ගෙ ලෝකය පොතේ තිබුන මුලින්ම ආවෙ
කවුද? කුකුල් පැටියාද නැත්නම් "සංකල්ප" කුකුල් පැටියද කියන එකයි. ඇත්තටම ඒක
හරි විකාරයි. ඔෆිස් එකේ වැඩක් නැති හින්ද මම නිකමට ඔය දේ ඇදල ගත්තෙ. පොඩි
ෆන් එකක් ගන්නත් එක්ක. ඒත් ඒ සේරම අවුල් ජාලයක් වුනේ ආදමුයි ඒවයි දෙවියන්
වහන්සේ විසින් මැව්ව කියල විශවාස කරණ කෙනෙක් අපේ ඔෆිස් එකේ හිටිය එකයි. මම
එකේ කිසිම වැරද්දක් දකින්නෙ නෑ. ඕනෑම කෙනෙක්ට ඕනෑම දෙයක් විශ්වාස කරන්න,
අදහන්න අයිතියක් තියනව. </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ටික
වෙලාවක් සංවාදය ගියා ඒක හරවත් එකක්ද එහෙම නැත්තන් කිසිම හරයක් නැති
සංවාදයක්ද කියල මට ඒ තරම් තේරුමක් තිබුනෙ නෑ. මොකද සංවාදෙ එක් පාර්ශවයක්
නියෝජනය කලේ මම නිසා. කොහොම උනත් අවසානයෙදී සිද්ද වුනේ දෙපැත්තෙන්ම හින්ට්
ගහ ගන්න ඒක. පැය භාගයකට විතර පස්සෙ සියල්ල යථාතත්වයට පත් වුනා. මම හිතුව
මම දිනුම් කියල. ඒ වගේම ඔහුත් හිතන්න ඇති ඔහු දිනුම් කියල. </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">කවුරු
දිනුවත් කවුරු පැරදුනත් ඒක ඒ තරම්ම වැදගත් දෙයක් නෙවෙයි. ඒත් වැඩ ඇරිල
ගෙදර ඇවිත් කොමඩ් එක උඩ ඉදන් ඉන්න ගමන් කල්පනා කළා මේ දේ ගැන. ඒ වෙලාවෙ මට
හිතුන,</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">1. දෙවියන් වහන්සේ මිනිසුන් මැව්ව නම් ඒ කොයි කාලෙද? (ක්රිස්තුපුර්ව කී වෙනි සියවසේ ද?)</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">2.
දෙවියන් වහන්සේ මිනිසා මැව්වේ ඒ ප්රාග් ෛඑතිහාසික යුගයට කලින් නම්
(ඩයිනෝසෝරයින් පෟථිවි ජීවත් වෙන්නත් කලින්) ප්රාග් ෛඑතිහාසි යුගයේදිත්
මිනිසුන් ඩයිනෝසෝරයින් සමග වාසය කළාද ? </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">3.
නොඑසේනම් මිනිසුන්ව මැවුවේ ප්රාග් ෛඑතිහාසික යුගයට පසුව නම්, දෙවියන්
වහන්සේ විසින් මුලිනම මවන ලද්දේ ඩයිනෝසෝරයින්වද? එසේ නොමැතිනම් නම් උන්
හටගත්තේ ඩාවින්චිගේ පාරිනාම වාදයට අනුවද?</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">4. ආදම් හා ඒවා ගෙන් අපි සියලු දෙනාම පැවත එන්නෙ නම් මිනිස් සිරුරේ ලේ වර්ග ගණන 4ක් දක්වා වෙනස් වුනේ ඇයි?</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">සමහර විට මේවා මහ මෝඩ ප්රශ්ණ වෙන්න පුළුවන් ඒත් කොමඩ් එක උඩ වාඩිවෙලා ඉන්නකොට ඔයිට වඩා දේවල් හිතෙනව හරි අඩුයි ඉතින්. </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මේ ඔක්කොම දේවල් හිතිල ඉවර උනාට පස්සෙ නන්දා මාලනී මහත්මිය ගායනා කරන මේ සිංදුවත් මතක් වුනා </span><br />
<br />
<object height="94" width="422"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE5MTMzNDI0IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE5MTMzNDI0LTkyNSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzNDI3MTg1OTQ7fQ==&autoplay=default" name="movie"></param>
<param name="allowFullScreen" value="true"></param>
<param name="allowscriptaccess" value="always"></param>
<param name="wmode" value="transparent"></param>
<embed wmode="transparent" height="94" width="422" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE5MTMzNDI0IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE5MTMzNDI0LTkyNSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzNDI3MTg1OTQ7fQ==&autoplay=default"></embed></object><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ආදම් ඒව මැවුවේ අපී අපී</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මහබභු හැදුවේ වැදුවේ අපී අපී</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">වසන්තය ගිම්හානෙන් වෙන් කලේ අපී</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">දහවල රාත්රියෙන් වෙන් කලේ අපී</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">විශ්වය වටහා ගත්තේ</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> වර්ණය හදුනා ගත්තේ</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">දෙවියන් බමුන් නොවේ </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">අපී අපී අපිමයි </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ආදම් ඒව මැවුවේ අපී අපී</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මහබභු හැදුවේ වැදුවේ අපී අපී</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">කුසුම් තුරු ළපළු ලතා හැඩ කළේ අපී </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">සාගර ජාල දහරා නම් කළේ අපී</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">භගවත්හට ගීතා ගැයුවේ </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">කුරාණ බයිබල ලිව්වේ </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">දෙවියන් බමුන් නොවේ</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">අපී අපී අපිමයි </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ප.ලි</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මේ මම හිතන් ඉන්න විදිහ කියවන ඔයාල මිට වඩා වෙනස් විදියකට හිතන්න පුළුවන්. ඒ දේ හරි වෙන්නත් පුළුවන. </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> </span>Unknownnoreply@blogger.com66tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-69602813513665978222012-07-05T10:54:00.000+05:302012-07-05T10:54:13.412+05:30සංගීත නයාපොඩි කාලෙ ඉදලම සංගීතය ආශාවක් තිබුනට එය විෂයක් විදියට හදාරන්න පටන්ගත්තෙ මම, ඉස්කෝලෙ 6 පන්තියේදීයි . එවකට අප පාසලේ සෞන්දර්ය විෂය වශයෙන් තෝරාගැනීම් හතරක් විය. එම විෂයන් හතර අතරින් මගේ සෞන්දර්ය විෂය ලෙස මම තෝරාගත්තේ "බටහිර සංගීත" විෂයයි. <br />
<br />
බ්රවුන් පේපර් පිටකවරයක්, පියානෝ එකක ස්ටිකර් එකක්, ඊට උඩින් ඉටි කොලයක් දාපු පිටු 120 CR පොතත් අරගෙන බටහිර සංගීතෙ ඉගන ගන්න ගිය පලවෙනි දවස නම් මට ඒ තරම් මතකයක් නෑ. එදා අපිට ලොකු දෙයක් උගන්නන්න නැතුව ඇති. ඒත් ඊලග දවසෙ එනකොට රූල් 5ක් තියන පොතක් තියනව අන්න ඒ පොතකුත් අරගෙන එන්න කියල ඒ ගුරුතුමිය කිව්ව වගේ මතකයි. දෙවැනි දවසෙ ඒ රූල් 5,5 තියන පොතත් අරගෙන (ඩබල් රූල් පොත වගේ රූල් තියන පොතක් ඒ පොතට කියන විශේෂ නමක් තිබුන මට ඒක දැන් මතක නෑ) අපි ගියා බටහිර සංගීතය ඉගෙන ගන්න. හැමෝම වගේ ඒ විශේෂ පොත අරගෙන ඇවිත් තිබුන. එදා අපේ පාඩම වුනේ ට්රේබල් ක්ලෙෆ් ( Treble clef) එකයි (Bass clef) එකයි අදින එක. ඉතින් අර කිව්ව පොතේ පිටු දෙකක් පිරෙන්නෙ අපි මෙව්ව ඇන්ද. බටහිර සංගීතෙ ඉගන ගන්න අන්තිම දවස එදා කියල අපි එදා දැනගෙන හිටියෙ නෑ. තුන්වෙනි දවසෙ බටහිර සංගීතෙ ඉගන ගන්න යනකොට ඒ ගුරුතුමිය මාරුවීමක් හදා ගෙන වෙන පාසලකට ගිහින්. ඒ කාලෙ වෙනකොට වෙන ගුරුවරියෙක් අපේ පාසලේ හිටපු නැති නිසා බටහිර සංගීත විෂය උගන්වන්න අපිට සිද්ද වුනා සෞන්දර්ය විෂය මාරු කරන්න. මාත් එක්ක එකට බටහිර සංගීතය ඉගන ගන්න ගිය සමහර ළමයි නැටුම් විෂයත් තවත් සමහරෙක් චිත්ර විෂයත් තෝර ගන්නකොට මා ඇතුලු තවත් පිරිසක් පෙරදිග සංගීත විෂය තෝරා ගත්ත.<br />
<br />
මට ඇහිල තියනව මිනිස්සු කියනව " සංගීත කියන දේ ඇගේ තියෙන්න ඕන දෙයක් " කියල. ඉතින් ඒ කියමන ඇත්ත නම් අපිට පෙරදිග සංගීතය උගන්නපු ගුරුතුමියගෙ ඇගෙත් සංගීතෙ තියෙන්න ඕනේ. ඉතින් ඒ තරම් හීනි (කෙට්ටු ) මිස් කෙනෙක් ගෙ ඇගේ සංගීතෙ තිබුනනම් මගේ ඇගේ කොයි තරම් සංගීතෙ තියෙන්න ඕනෙද, කියල මට ඒ කාලෙ හිතුන ඒත් මම කාටවත් කියන්න ගියෙ නෑ. පෙරදිග සංගීත ඉගෙන ගන්න ගිය පලවෙනි දවසෙම ඒ උගන්වන මිස් ලොකු දේශනයක් දුන්න. අලුතින් ගිය අපේ සෙට් එකෙන් භාගයක් එදාම චිත්ර වලට ගියා. කොහොම හරි මම බටහිර සංගීත විෂයට ගත්ත CR පොතටම තව ලොකු CR පොතක් අලවල කොටස් 5කට බෙදල පෙරදිග සංගීත විෂය කරන්න පටන් ගත්ත <br />
<br />
හැමදාම අපේ සංගීත කාලපරිච්ඡේදය වුනේ විවේක කාලෙට පස්සෙ තියන කාලපරිච්ඡේදය හෝ දෙකයි . ඉස්කෝලෙ ඉන්න ගුරුවරුන්ගෙන් භාගයක් විතර විවේක කාලේදී කෑම එක උස්සන් හෝ නැතුව කෑම කන්න එන්නෙ සංගීත කාමරේට. ඉතින් ඒ ඇවිත් කෑම කාල විතරක් නොනවතින ගුරුවරුන් ඊට පසුකාලපරිච්ඡේදය ඉවර වෙනකල් කතා බහ කරලා තමයි පංති වලට යන්නෙ. ඔන්න ඔහොම තමයි මට තේරුණේ සංගීතය කියන්නෙ විශ්ව භාෂාවක් කියල. සංගීතය ඉගෙන ගන්න හැම කෙනෙක්ම මොකක් හරි වාද්ය භාණ්ඩයක් වාදනය කරන්න දැනගෙන ඉන්න ඕනේ වුනා. මොකද ඒ කාලෙ වෙනකොට සාමාන්ය පෙළ විභාගෙට සංගීතය පැට්රිකල් එකක් තිබුන. වයලීන් එක නිකට යටින් තියාගෙන වාදනය කරන්න කොයිතරම් උත්සහ කලත් බෙල්ල කොට නිසා ඒ උත්සාහය අසාර්ථක වුණා. ඊලගට බටනාලාව පිබින්න පටන් ගත්ත. ඒත් ඒ වැඩෙත් වැඩි කල් අල්ලල ගියෙ නෑ. ඔන්න ඔය කාලෙ තමයි අපේ පංතියට අලුතෙන් ළමයෙක් ආවේ.එයාගෙ නම හෂාන්. හෂාන් ඉස්කෝලෙට එනකොට අපි හිටියෙ 8 වසරෙ. මේ හෂානුත් සෞන්දර්ය විෂය විදියට තෝර ගත්තෙ සංගීතය. මේ අලුතෙන් ආපු ළමය වාදන කරන්න තෝර ගත්ත වාද්ය භාණ්ඩය වුනේ ගිටාර් එක. අන්න ඒ වෙලාවෙ මටත් පොඩි ආසාවක් ආව ගිටාර් ගහන්න ඉගෙන ගන්න. බටනලාව අතඇරපු මම, වාද්ය භාණ්ඩය විදියට ගිටාර් එක තෝර ගත්ත. (හෂාන් දැන් ඩොක්ටර් බෑන්ඩ් එකේ ලීඩ් ගිටාර් ගහනව, හෂාන් ලගෙ අයිය දුෂාන් දැන් ජිප්සීස් බෑන්ඩ් එකේ කීබෝඩ් ගහනව) <br />
<br />
ගිටාර් එක තෝර ගත්ත වගේ නෙවෙයි. ඒක ගහන්න ඉගෙන ගන්නත් ඕනෙ. ඒකට ගිටාර් එකක් ගන්නත් ඕනෙ. ඉතින් මම ගිටාර් ගැන දන්න හෂාන්ට කිව්ව මටත් ගිටාර් එකක් ගන්න ඕන කියල. එයා කිව්ව එයාලගෙ අයිය පාවිච්චි කරපු බොක්ස් ගිටාර් එකක් තියනව ඕනෙ නම් ඒක මට ගන්න කියල. ඉතින් මම ඒ ගිටාර් එක අරගෙන ගිටාර් ක්ලාස් ගිහිල්ල ගිටාර් ගහන්න පුරුදු වේගෙන එනකොටම අපේ සංගීත ගුරුතුමිය කිව්ව අපේ අවුරුද්දෙ සාමාන්ය පෙළ විභාගෙට සංගීත පැට්රිකල් නෑ කියල. අන්න ඒ නිවුස් එක ඇහුන දවසෙම මම තීරණය කලා ගිටාර් පංති යන එක නවත්තන්න. <br />
<br />
කාලය ගෙවිල ගියා සාමාන්ය පෙළ විභාගෙ පටන් ගත්ත. සංගීත විෂය තිබුනෙ අන්තිම දවස් වල. සංගීත ප්රශ්න පත්තරේ තියන දවස් දෙකකට ඉස්සෙල්ල මම ගත්ත මගෙ 6 වසරෙ ඉදල 11 වසරට වෙනකල් ලියපු , පිටු 120 CR පොතට තව පිටු ගොඩක් තියන CR පොතක් අලවල පහට බෙදපු, ඉස්සරහ පිටුවෙ පියානෝ එකක් අලවල තිබුන සංගීත පොත. එක කොටසක භිලාවල් රාගයයි, තව කොටසක සුළු මැදුම් තනි තිතයි ඇරුනහම තව ඒ පොතේ ලියල තිබුනෙ මකුලොලුව මහතා ගැන විතරමයි. සංගීත පීරියඩ් එක කට් කරල චිත්ර කරන ළමයි එක්ක වොලිබෝල් ගහපුව මතක් වුණා පොත පෙරලලා ඉවර වෙද්දි. වෙලාවට ඤාති අයිය කෙනෙක් හිටිය සංගීත කරපු එයාගෙ පොත ඉල්ලගෙන පාඩම් කරල විභාගෙට ගියා. <br />
<br />
සාමාන්ය පෙළ විභාගෙන් පස්සෙ ගිටාර් එක මොනවා වුනාද දන්නෙ නෑ. කොයි තරම් ආසාවක් තිබුනත් ආපහු සංගිත භාණ්ඩයක් ගන්නෙ නෑ කියල හිතා ගත්ත. ඒත් කාලයත් එක්ක හැම දෙයක්ම වෙනස් වෙනවනෙ. මම ඩුබායි ඇවිල්ලත් කාලෙකට පස්සෙ ජේමිස් බ්ලන්ට්ගෙ ( james blunt) සිංදුවක් ඇහුන. ලංකාවෙ ඉන්න කාලේ ඉදල මේ සින්දු සෙට් එක මගේ ලග තිබුනත් ඒව හරියට ඇහුවෙ මෙහෙ ආවට පස්සෙ. ඉතින් ඒ සිංදු අහනකොට ආපහු ගිටාර් ගහන්න තිබුන ආසාව එලියට ආව. මම ආපහු ගිටාර් එකක් ගත්ත. අරගෙන තනියම ඉගෙන ගන්න ට්රයි කළා. ඒත් වැඩේ හැරිහියෙ නෑ. ඊට පස්සෙ සර් කෙනෙක්ව හොයාගෙන මාසයක් විතර කලාස් ගියා ඒත් අන්තිමට වැඩේ අත ඇරල දැම්ම. ඊට පස්සෙ ජේමිස් බ්ලන්ට්ගෙ සිංදු අහන එකත් නවත්තල දැම්ම.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/oofSnsGkops?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>
<br />
<br />
මාස දෙක තුනකට කලින් රවී අයියගෙ ගෙදර යනකොට එයා සිංදුවක් අහනව. මමත් ගිහිල්ල බැලුව ලස්සන සිංදුව බෑන්ඩ් එකේ නම මොකක්ද කියල අහපුවහම රවී අයිය කිව්වා ඒ බුලට් ෆෝ මයි වැලන්ටයින් ( Bullet for My Valentine) මෙටල් බෑන්ඩ් එකක්. මේ වෙනකොට මෙටල් පිස්සුව මටත් තිබුන නිසා මමත් ගෙදර ආපු හැටියෙ මේ බෑන්ඩ් එකේ ඇල්බම් 3,4ක් ඩවුන්ලෝඩ් කරගෙන අහන්න පටන්ගත්ත. දැන් මාස දෙකක් විතර එක දිගට සිංදු අහන. ඔහොම අහගෙන ඉන්නකොට තමයි මටත් එහෙම ඩ්රම් ගහන්න ඉගෙන ගන්න ආසාවක් ආවෙ.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/pV-eSndnhKs?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
ගිය සතියෙ මට සෙට් වුණා බාප්පගෙ වැඩකට සංගීත බඩු කඩයකට යන්න. මෙන්න එතැන තියනවා විකුණන්න එකෝස්ටික් ඩ්රම් සෙට් එකක්. එච්චර ලොකු ගානක් වුනේ නැති වුනාට මාසෙ අන්තිමට කෝඩෙට ආහුවෙලා හිටපු හින්ද ගන්න සල්ලි තිබුනෙ නෑ. ඉතින් යොහාන් අයියගෙන් ණයක් ඉල්ලගෙන අපි ගිහිල්ල ගත්ත ඩ්රම් සෙට් එක. අරගෙන කොහොම හරි අටව ගත්ත (සෙට් කරගත්ත). ඩ්රම් ලෙසන්ස් වගයකුත් නෙට් එකෙන් ඩවුන්ලෝඩ් කරගත්ත <br />
<br />
ඉස්සරම මට ගිටාර් එකක් නොතිබුන කාලෙ මට හොදට නින්ද ගියා. හීන පෙනුන. ඊට පස්සෙ ගිටාර් එකත් කාම්බරේට ආපුවහම මට තවත් හොදට නින්ද ගියා. දැන් ගිටාර් එකකුයි ඩ්රම් සෙට් එකකුයි දෙකක් තියනවා. ඊයේ මම ගෙදර ගිහිල්ල හවස 6ට විතර නිදා ගත්ත අද උදේ 7 වෙනකල් හොදට නින්ද ගියා. ලස්සන හීන පෙනුන. මට කොයිතරම් සතුටුද කියනවනම් මේ සැරේ පඩි හම්බ උනහම මම කීබෝඩ් එකකුත් ගන්න හිතා ගත්ත. එතකොට තව ලස්සන හීන බලන්න පුළුවන් නෙ.<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-JHvSgDu-HCY/T_Ukh1P_84I/AAAAAAAAAv0/EiEMhukVuPE/s1600/IMG_0711.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://4.bp.blogspot.com/-JHvSgDu-HCY/T_Ukh1P_84I/AAAAAAAAAv0/EiEMhukVuPE/s320/IMG_0711.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-yG2J0k534lQ/T_UkmQhB8dI/AAAAAAAAAv8/XrCmOwOMHqM/s1600/IMG_0713.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://4.bp.blogspot.com/-yG2J0k534lQ/T_UkmQhB8dI/AAAAAAAAAv8/XrCmOwOMHqM/s320/IMG_0713.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-28cArnK8OSg/T_UkqLKTHLI/AAAAAAAAAwE/q3a2O-BN6kY/s1600/IMG_0714.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://3.bp.blogspot.com/-28cArnK8OSg/T_UkqLKTHLI/AAAAAAAAAwE/q3a2O-BN6kY/s320/IMG_0714.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
ප.ලි<br />
<br />
හැමෝම නයි එක්ක සෙල්ලම් දාන හින්ද මටත් හිතුන පොඩි නයි සෙල්ලමක් දාන්න. ඕනෙ වුනේ ඩ්රම් එකක් ගත්ත කියල කියන්න විතරයි ඒත් මේ නයා හෙන දුර ගියා. සොරි වෙන්න ඕනෙ.Unknownnoreply@blogger.com22tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-83001285929097781822012-05-20T10:16:00.000+05:302012-05-20T10:16:22.205+05:30මරා පරාජයවෙසක් සද අහසේ නොතිබුනත් ඒ වෙසක් මාසයේ තවත් එක් උණුසුම් දවසකි. කණ් බිහිරි කරවන තරම් ඌ නලා ශබ්දයත්, බැලු බැලු අත ඇති වාහන තද බදයත් හේතුවෙන් ඒ උණුසුම් සන්ද්යාව විඩාබර අලස සන්ද්යාව බවට පත් වෙමින් තිබුණි. තවද වාහන වලින් පිටවන දුම නිසා පරිසරයේ ඇති උෂ්ණත්වය තවත් වැඩි වෙමින් තිබුණි. "බලනකොට මම විතරක් නෙවෙයි රුපියල් 500 දීල ග්රීන් ටෙස්ට් එක පාස් කරගෙන තියෙන්නෙ." යැයි අමල්ට සිතිනි.<br /><br />අමල්, මිටි, තරබාරු සිරුරකට හිමිකම් කියන මැදි වියේ රාජ්ය සේවකයෙකි.අමල් තම කාර්යාල බෑගයත් අතැතිව ඈතින් බස් නැවතුම වෙත එන තම මිතුරා දෙස බලා සිටියි. අමල්ගේම වයසෙහි පසුවන, මදක් උස, උසට සරිලන සිරුරක් ඇති පුද්ගලික අංශයේ රැකියාවක් කරන ඔහු නමින් කමල් ය.<br /><br />අමල් :- මොකද මේ දවස් වල වැඩිය පේන්න හිටියෙ නැත්තෙ. වෙසක් එකට පස්සෙ අද දැක්කෙ.<br /><br />කමල්:- අපිට ඉතින් උබලට වගේ නෙවෙයි නෙ බං. ගිය සති දෙකේ හදිස්සි වැඩ වගයක් තිබිල රෑ වෙනකල් වැඩ කරන්න වුනා. ඉතින් මොනවද අලුත් විස්තර එහෙම. <br /><br />අමල් :- මේ දවස් වල නම් ඉතින් එහෙමටම කියල විස්තරයක් නෑ වෙසක් නෙ.<br /><br />කමල් :- ගියෙ නැද්ද පවුලෙ කට්ටිය එක්ක වන්දනා ගමනක්වත් වෙසක් එකට <br /><br />අමල් :- මොන වන්දනා ගමන් ද බං මේ ටිවුෂන් කාරයොත් එක්ක. අපේ පොඩි කෙල්ලට වෙසක් දවසෙත් උදේ පන්තියක් තිබුන. හවස් වරුවේ ගමේ පන්සලට ගිහිල්ල එන ගමන් හන්දියේ තොරණ බලාගෙන ගෙදර ආව.<br /><br />කමල් :- මටත් නම් ඉතින් මේ ටිකේ තිබුන වඩාත් එක්ක කොහේටවත් යන්න වුනේ නෑ. පොසොන් එකටවත් යන්න ඕනෙ අටමස්ථානෙ වැදල එන්න. <br /><br />අමල් :- ඒක නෙවෙයි මේ පාර හන්දියේ තිබුණ තොරණට මාර මාතෘකාව නෙ දාල තිබුනෙ.<br /><br />කමල් :- මොකක්ද ?<br /><br />අමල් :- මරා පරාජය <br /><br />කමල් :- ඒක නම් මේ කපේට කරන්න වෙන්නෙ නෑ අපේ ලංකාවෙ ඇස්, කණ් නැති මිනිස්සු ඉන්නකන්.<br /><br />අමල්:- මොකක්ද කරන්න වෙන්නෙ නැත්තෙ <br /><br />කමල්:- මරා පරාජය තමයි. ඕක කරනවනම් ඉතින් කරන්න ක්රමයකුත් තියනව. (කමල් වට පිට බලා අමල් ගේ කණට ලංව) TV කාරයෝ ලග තියෙන සංරක්ෂණය දර්ශන ටික ඉස්සුවනම් වැඩේ ගොඩ.<br /><br />අමල් :- ඒ කොහොමද? <br /><br />කමල් :- මේක නේ සීන් එක. චන්දයක් ලං වුනාම මරාට ශපෝට් කරන TV කාරයෝ ටික කරන්නෙ අර යුද්දෙ කාලේ ගත්ත වීඩියෝ ටික දාන එකන. එතකොට අපේ ශී්ර ලංකිකයන්ට ජාතික ආලය ඇති වෙලා ගිහිල්ල මරාට චන්දෙ දාල ඇවිල්ල මාස දෙක තුනකට පස්සෙ බනිනව පලු යන්න. කෑම ගණන් අරක ගණන් මේක ගණන් කිය කිය.<br /><br />අමල් :- ඊලග චන්දෙටත් මරාට යුද්දෙ විකුණන්න පුළුවන් වෙයිද ඔය කියන විදිහට.<br /><br />කමල් :- සංරක්ෂණ දර්ශනය ටික තිබුනොත් පුළුවන්. දැන් බලපන් මචන් අපේ ගෑණි ගෙ අම්මට ඇස් පේනව අඩුයි. ඒත් TV එක බලනව. ගිය සැරේ චන්දෙ ලංවෙලා TV එකේ එක එක වැඩ සටහන් යන අස්සේ යුද්දෙ කාලේ මල්ටි බැරල් එකකින් වෙඩි තියන සීන් එකක වීඩියෝ එකක් ගියා. ගෑණි ගෙ අම්ම අහපි අපේ පුතා ගෙන්. පුතේ මොනවද අර දේවතා එලි වගේ උඩ යන්නෙ කියල. ඉතින් පුතා කිව්වා ඒ ආච්චියෙ අර යුද්දෙ දිනපුවනෙ කියල.<br /> එතකොටම ගෑණිගෙ තාත්ත කියපි උඩු රැවුල තියෙන එකෙක්ම ඉන්න ඕනේ රට කරන්න කියල.(අමල් තම උඩු රැවුල පිරිමදිමින්) අම්මත් ඒ වට හූමිටි දීල බැරිබර ගාතෙ ගිහිල්ල චන්දෙ දාල ආව. ඔන්න ඔහොමයි වෙන්නේ.<br /><br />අමල් :- මට තිබුන අවුල මචන් තොරණෙ නම මරා පරාජය වුනාට තිබුනෙ ඒකෙ තිබුනෙ රූප වල කිසි ගැලපීමක් නෑ මාතෘකාවට. ගෑණු කට්ටියක් බාගෙට ඇදුම් ඇදන් නටන එව්වා. මුහුද ගොඩ ගලනව වගේ එව්වා. ඊතල ගොඩක් බුදුහාමුදුරුවන්ගෙ පැත්තට යනවා වගේ එව්ව තමයි තිබුනෙ.<br /><br />කමල් :- හික් හික් හික්. එහෙනම් ඔය මාර පරාජය කියල ගහන්න ඕන තැන පාපිල්ලක් එහා මෙහා වෙලා මරා පරාජය වෙලා තියෙන්නෙ හික් හික් හික්. අපේ ටවුන් එකේ නම් පොසොන් එකට හොද වැඩක් කරන්න යන්නෙ. <br /><br />අමල් :- මොකක්ද?<br /><br />කමල් :- තොරණක් පොලේ ගහන්න යන්නෙ.<br /><br />අමල් :- තොරණක් පොලේ ගහන්න. අර ටවුන් එකේ ඉන්න මුස්ලිම් කාරයෝ ටික එකතු වෙලා නේද ඔය වැඩේ කරන්න හදන්නෙ. හරි හොද වැඩේ ඉතින්. ටවුන් එකේ ඉන්න සිංහල මිනිස්සු ටිකට එකතු වෙලා ඕක නවත්තන්න බැරි වුනා නෙ ඇත්තට. ඒත් උබලගෙ කතාව නම් ආණ්ඩු පෙරලන්න.<br /><br />කමල් :- මුස්ලිම් කට්ටිය නම් තමා ඒ වැඩේ කරන්නෙ. කවුරු කරත් මොකක්ද තියන වැරැද්ද ඒකෙ.<br /><br />අමල්:- දැන් උබ කියන්නෙ තොරණක් පොලේ ගහන එක හොද වැඩක් කියලද එතකොට.<br /><br />කමල් :- අපේ ටවුන් ඒකෙ වෙන තැනක් නෑ නෙ බං ඉතින් තොරණක් හදන්න. තියන එකම තැන තමයි පොළ. ඉතින් මුස්ලිම් කට්ටිය එකතුවෙලා එතන තොරණක් හදන එකේ මට නම් කිසිම වරදක් පේන්නෙ නෑ.<br /><br />අමල් :- ආ..... තොරණක් පොලේ හදනවද? මම හිතුවෙ පොලේගහල කියල. අපේ ගමේ කොල්ලො ටිකත් වෙසක් එකට අලුත් වැඩක් කලා.<br /><br />කමල් :- මොකක්ද?<br /><br />අමල් :- පැට්රල් දන්සලක් දුන්නනේ. ගමේ යෞවන සමිතියෙන් වැඩේ කලේ. හැබැයි වැඩේ නම් නියමෙට තිබුණ.<br /><br />කමල් :- එහෙනම් පැය භාගෙන් ඉවර වෙන්න ඇති.<br /><br />අමල් :- පිස්සුද දවස් දෙකක් දීලත් ඉවර කරගන්න බැරි වුනා.<br /><br />කමල් :- එහෙනම් පැට්රල් බවුසරයක් විතර ගේන්න ඇති. කොහෙන්ද ඒ තරම් සල්ලි හොයා ගත්තෙ. බූලි අරන් ආපු අයටත් පැට්රල් දුන්නද?<br /><br />අමල් :- අප්පෝ එච්චර පැට්රල් ගෙනාවෙ නෑ. බැරල් දෙකයි අරන් ආවේ මුළු වැඩේටම. ඒකත් ගෙනාවෙ වටේම තියන ගම් වලින් සල්ලි එකතු කරල.<br /><br />කමල් :- ඉතින් බැරල් දෙකක පැට්රල් ඇති උනාද බං දවස් දෙකක් දෙන්න <br /><br />අමල් :- මෙහෙමනේ වුනේ. පැට්රල් දුන්නෙ ප්ලාස්ටික් කෝප්ප වලට දාල නෙ. ඒ දුන්නෙත් පුට්සයිකල් වල යන වුන්ට විතරයි. කවුරුත් ගත්තෙ නෑ ඉතින්. ඔය අස්සෙ බීගෙන ආපු දෙතුන්දෙනෙක් නම් සරුවත් කියල හිතල බීල තිබුණ. හොස්පිටල් එක ලග තිබුණ හින්ද අවුලක් වුනේ නෑ. <br /><br />කමල් :- ඔයින් ගියා ඇති. පුදුමයි කට්ටිය එකතු වෙලා ගහපු නැති එක.<br /><br />අමල් :- දැන් අහල පහල ගම් වල සෙට් එක අපේ කොල්ලො ටික එලියට බහිනකන් බලන් ඉන්නෙ ගහන්න <br /><br />කමල් :- ඒ මොකද?<br /><br />අමල් :- නෑ. ඉතින් දවස් දෙකක් දන්සල දීලත් ගෙනාපු පැට්රල් ටික ඉවර කරන්න බැරි වුන හින්ද ඒ ටික සමිතියේ කොල්ලො ටික බෙදා ගත්ත. ඉතින් ඕක ආරංචි වෙලා වටේම ඉන්න ගමවල් වල කට්ටිය ඉන්නෙ අපේ උන් එලියට බහිනකල්. අල්ලාගෙන නෙලන්න.<br /><br />කමල් :- ඔය වගේ වැඩ කරන උන්ට නම් ගම් වල මිනිස්සු ටික එකතු වෙලා ගහන්න ඕනෙ. ආයේ ඒ වගේ වැඩ නොකරන්න.<br /><br />අමල් :- එව්ව කොහෙද. පිට ගම් වලින් ඇවිත් අපේ කොල්ලන්ට ගහන්න දෙන්න පුලුවන්ද? අනික යෞවන සමිතියෙ සභාපත් අපේ ලොකු එකා. බස් එකක් එනව මං යනවා.<br /><br />ප.ලි<br />අයියෝ බං වෙන නම් දෙකක් දාල ලියන්න තිබුණ නෙ. අමල්, කමල් කියපුවහම හරි චාටර් නෙ. නම් ඇත්තෙම නැත්තන් A මිනිහ B මිනිහ කියල දාල ලිව්වනම් ඉවරනේ.<br /><br />අප්පෝ බං එතකොට අරේ සහ මරේ ගෙන් කොපි කළා වගේ වෙනවනෙ. ඒ හින්ද ඔහොම හොදයි. <br /><br /><br /><br /><br />Unknownnoreply@blogger.com17tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-58742263706138558872012-05-02T02:52:00.001+05:302012-05-02T03:13:31.928+05:30එක් දෙයකටවත් සමත් වෙමුද<span id="internal-source-marker_0.19031936187559684" style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"><span style="font-size: x-large;"><b>අ</b></span>ද
මැයි මාසෙ පළවෙනිදා උනාට මෙහෙ වැඩ කරන කම්කරුවන්ට නම් තවත් එක දිනයක්
විතරයි. සමහර විට මේ රටේ වැඩ කරන කම්කරුවො දන්නවද දන්නෙත් නෑ අද කම්කරු
දිනේ කියල. කොහොම හරි මම අද ලියන්න අදහස් කරන්නෙ නම් මැයි දිනේ ගැන නෙවෙයි
වුනත් කතාව පටන් ගන්නෙ කම්කරුවෙක්.</span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මාසෙ
පළවෙනිද හින්දමත් නෙවෙයි අද වැඩ ටිකක් වැඩිපුර තිබුන නිසා හරි වෙලාවටම
ඔෆිස් එකට යන්න ගෙදරින් පිටත් වුනා. කිව්වට මොකද ජනවාරි පළවෙනිදා ගියාට
පස්සෙ එච්චර උදෙන් ඔෆිස් එකට ගියාමයි. අපේ ඔෆිස් එක තියන බිල්ඩින් එකේ තියන
අනිත් හැම ඔෆිස් එකක්ම හා හැම ශොප් එකක්ම උදේ නමයට වැඩ පටන්ගත්තට අපේ
ඔෆිස් එක විතරක් 7.30 වෙනකට වැඩ අල්ලනව. (අපි සාපේක්ෂව වෙනස් ද කොහෙද)
කොහොම හරි මමත් කුකුලවත් අතින් අරන් (කුකුළා කිව්වට කුකුළම නෙමයි චිකන්
සැන්විච් එකක්) බිල්ඩින් එක පල්ලෙහා හිටපු සිකුයුරිටි ගාඩ් ටත් මෝනින්
පාරක් දාගෙන එස්කලේටර් එකට නගින කොටම, ඒ රළු මදුර හඩ මගෙ දෙසවනට වැටුන. මම
රළු කියල කිව්වෙ ඒක පිරිමියෙකුට ඔබිණ හඩක් වුන නිසා. </span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මම
එස්කලේටරයට තැබූ පය නැවත ගැනීමට සැරසුනත්, සිකුයුරිට නක්කලයට සිනා සෙමින්
මා දිහා බලාගෙන සිටිය නිසා, මා එස්කලේටරයේ ඉහලටම ඇදෙන්නට උණා. හින්දි වචන
වලට හුගක්ම ලැදි නේපාල් වචන මට දැන් ටිකක් විතර හුරු නිසා ඒ ගීතය නේපාල්
ගීතයක් ලෙස මම උපකල්පනය කළා. තවද ඔවු ගායනා කල විලාෂයෙන් ඒ ගීතය විරහ
ගීතයක් දෝ කියලත් මට හිතුන. කොහොම නමුත් එවන් කටහඩක් තියෙන ඔහුගේ රැකියාව
ගොඩනැගිලි සුද්ද පවිත්ර කරන එක. ඔහුගේ හැකියාවන් ඔහු හරියාකරව හදුනා
ගත්තනම්......</span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ලස්සනට
කවි, සිංදු ලියන්න පුළුවන් සිංහල බ්ලොගස්ල කී දෙනක් නම් බ්ලොග් අවකාශෙ
ඉන්නවද? එහෙම ඉදලත් අපි අහනන අලුත් සිංදු බොහොමයක් මෙලෝ රහක් නැති, කිසි
හරයක් නැති සිංදු උනේ කොහොමද? </span><br />
<br />
<div style="text-align: left;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මීට
මාස කීපයකට උඩදි යූ ටියුබ් එකේ සිංදුවක් අහගෙන ඉන්නකොට, දකුණු පැත්තෙ
තිබුන ලින්ක් එකක් ක්ලික් කරල මම මගේ ජීවිතයෙන් වැඩකට නොගෙන ගෙවා දමන්න
තිබුණ පැය ගානක් ඉතා ඉහළ රස වින්දනයකට හා ජීවිතයට අලුත් අත්දැකීමකුතඑකතු
කරගන්න යොදාගත්ත. මේ වීඩියෝ එක, මේ බ්ලොග් එක කියවන හැමෝම වගේ බලල ඇති ඒත්
ආපහු පාරක් බැලුව කියල ඒ විනාඩි 6 අපතෙ යන්නෙ නෑ.</span></div>
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/RxPZh4AnWyk?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">අදත් <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Susan_Boyle" target="_blank">Susan Boyle</a> මේ වීඩියෝ එක බලද්දී මගෙ ඇහැට කදුලක් එන එක ගැන මම පුදුම
වෙන්නෙ නෑ . යූ ටියුබ් එකේ මැයගෙ තිබුණ වීඩියෝ ටික බලල, අහල නොනැවතුන මම
ඕඩියෝ ඇල්බම් දෙකකුත් හොයාගෙන මාස දෙකක් විතර එක දිගටම ඒ ගීත රසවිඳ.ඉතින්
අවුරුදු 47 ගිහිල්ලත් තමන්ගෙ උත්සාහය අත් නොහැරිය ගැහැනියක් ගැන තව කවර කතා
ද? </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"> </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ලොවින්
එකෙක් ඒක දෙයකට වෙයි සමත යන කවි පදය අද කාලයට ගැලපෙන පරිදි “ලොවින් එකෙක්
ඒක දෙයකට හෝ වෙයි සමත” යනුවෙන් වෙනස් කළහොත් ඕනෑම පුද්දගලයෙක් අඩුම තරමින්
එක දෙයකට වත් සමත් යන අදහස එයි. ඔබ කුමකටද වඩා දක්ෂ කියා ඔබම සොයා බලන්න.
ඉන්පසු උත්සහ කරන්න ඔබට ජයගත හැකියි.</span><br />
<br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ප.ලි</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මම
මගේ හැකියාවන් අදුන ගන්න කොට මම හිටියෙ 5 වසරෙ. අම්මගෙ, මල්ලිගෙ, පස්සෙ
නංගීගෙත් සීතල වතුර පහරවල් හමුවේ එය තව වර්ධනය කරගන්න බැරි උනත් දැන් නැවත
මම උත්සහ ගන්නව එය වර්ධනය කරගන්නට. මගේ එකම අරමුණ වැඩිම වෙලාවක් නිදාගෙන
ගිනස් වාර්තාවක් තියන්න.</span>Unknownnoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-16087313263565060502012-04-12T23:38:00.000+05:302012-04-12T23:38:46.394+05:30ටිෂූ නැත්තන් කුබුස්<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-Uy78jQGzSgs/T4cWOPdAP6I/AAAAAAAAAsE/xBNzfzZitz0/s1600/Capture.PNG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<span style="font-size: x-large;">පා</span>න්, පහුගිය දවස් වල ලංකාවෙ ඈයිට ටිකක් උච්චාරණය කරගන්න අමාරු වුන වචනයක්. බෝනස්, බටා, තව තව දේවල් අවුරුද්දට ලැබුන හින්ද ද කොහෙද හැමෝම බොහොම සාමකාමී වෙලා. ජනතාව සාමකාමී <br />
වෙලා ඉන්න මේ වෙලාවෙ පොඩි ජෝක් එකක් කරල අපිට ෆන් එකක් දෙන්න කවුරුවත් ඉදිරිපත් වෙන්නෙ නැති එකනම් හරිම අපරාදයක්.<br />
<br />
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-Uy78jQGzSgs/T4cWOPdAP6I/AAAAAAAAAsE/xBNzfzZitz0/s1600/Capture.PNG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="152" src="http://3.bp.blogspot.com/-Uy78jQGzSgs/T4cWOPdAP6I/AAAAAAAAAsE/xBNzfzZitz0/s400/Capture.PNG" width="400" /></a><br />
<br />
දවස් දෙකකට විතර උඩදි ගූගල් + එකේ වුන සංවාදයක් හින්ද පාන් ගැන පොඩි කතාවක් මතක් වුනා. හැබැයි මේ කතාව නම් ලංකාවෙ තියන අච්චු පාන් ගැනවත් තැටි පාන් ගැනවත් නෙවෙයි අරාබි පාන් ජාතියක් ගැන.<br />
හැබැයි ඉතින් ලංකාවෙ පාන් වගේ නම් නෙවෙයි. රොටියකට ටිකක් විතර සමානයි. කුබූස් (<a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Khubz" target="_blank">khubz</a>) කියල තමයි කියන්නෙ. ලංකාවෙ නම් තියනවද කියල කියන්න මම දන්නෙ නෑ.අරාබි කට්ටිය ඕක කන්නෙ කොහොමද කියල මට ඒ තරම් දැනීමක් නම් නෑ. හැබැයි අපේ ගෙදර කන්න දෙයක් නැතිම වුණහම කුබූස් එකක් අරගෙන බටර් තලියක් ගාල කාපු අවස්ථාන නම් එමටයි. ගෙදර වැඩට ඉන්න කෙනෙකුට කියල බිත්තර ඔම්ලට් එකක් හදාගෙන කුබුස් කාපු දවසුත් තියනව. මම මේ කියන්න යන්නෙ වැඩි ඈතක සිද්ද වුන කතාවක් නෙවෙයි. මාස 3ක් විතර පරණ කතාවක්. ඒ වගේම ටිකක් විතර සංයමයකින් කියන්න ඕන කතාවක් :)<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-jvIwss09QUE/T4cWvumyMDI/AAAAAAAAAsM/4F5p_5vqtlI/s1600/DSC04969.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://1.bp.blogspot.com/-jvIwss09QUE/T4cWvumyMDI/AAAAAAAAAsM/4F5p_5vqtlI/s320/DSC04969.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
එදා වැහිබර කාල ගුණයක් තිබුන දවසක් ද කියල මම දන්නෙ නෑ.මොකද මම වැඩ ඇරිල ගෙදර ආවට පස්සෙ මගෙ කාම්බරෙන් එලියට යන්නෙ බොහොම කලාතුරකින්. සිංදුවක් අහන්න, ෆිල්ම් එකක් බලන්න, fb එකේ චැට් එකක් දාගෙන ඉන්න, පොතක් කියවන්න, කම්මැලිම නම් නිදා ගන්නව ඇරෙන්න එලියට යන්නෙ නිමාඩු දවසකට විතරයි. මේ කියන දවසෙත් මම ෆිල්ම් එකක් බලමින් ඉන්න කොට මගෙ ඥාති සහෝදරය ඇවිත් කන්න යන්න කතා කළා. මම ඉතින් ටිකක් ආදී මදි කරපු නිසාම පොඩ්ඩක් විතර එක එක දේවල් කිය කිය එයත් ෆිල්ම් එක බලන්න සෙට් වුනා. ඔය අතරෙ බඩ ගින්න වැඩිම වුන හින්දද කොහෙද මගෙ ඥාති සොහොයුරා ගිහින් කුස්සියෙන් කුබූස් උරයක් අරගෙන ආව. ඔම්මල්ට් දෙකකුත් හදාගෙන එන්න කියල වැඩ කරන කෙනෙකුට කියල ඇවිත් තිබුන. ඔම්ලට් දෙකයි තේ දෙකකුයි බන්දේසියක තියාගෙන ආපු ගෘහ සේවිකාව ඒක මගෙ කාම්බරේ තිබුණ ස්ටූල් එක උඩ තියල යන්න ගියා. අපි දෙන්න ෆිල්ම් එක බලන ගමන් ඔම්ලට් එක්ක කුබුස් කාල තේ බිව්ව.<br />
<br />
කාලය ගෙවිල ගියා. කුබුස් කාල ෆිල්ම් එක බලල ඉවර වුනාට පස්සෙ මගෙ ඥාති සොහොයුරා එයාගෙ කාම්බරේට ගිහින් දොර වහගත්ත. මමත් දොර වහල ලයිට් එක නිවල ඇවිත් ආයෙමත් ලැප් එක ඉස්සරහ ඉදගත්ත. අපි පොඩි කාලෙත් එපා කියන දේවල් ඕන තරම් කරල තියනව. එතින් එහෙව් අපි, කවුරු හරි යන්න එපා කියල බ්ලොක් කරල තියන වෙබ් සයිට් වලට නොයා ඉදියි කියල හිතන්න පුලුවන්ද.ඉතින් එදත් මම, මං ලග තියන පොඩි සොෆ්ට් වෙලා කෑල්ලක් පාවිච්චි කරල අර බ්ලොක් කරල තියන වෙබ් සයිට් වලින් කීපයකට ලොග් වුනා.<br />
<br />
කදුළු එන්නෙ දුක් වුණහමද, එහෙමත් නැත්තම් අඩපුවහම විතරද. මම නම් හිතන්නෙ අපිගොඩක් සතුටින් ඉන්න සමහර වෙලාවටත් කදුළු එන්න පුළුවන්. ඉතින් එදා මම අර බ්ලොක් කරපු වෙබ් සයිට් වලට ගිහින් <br />
ගොඩක් සතුටු වුනා. කොච්චර සතුටු වුනාද කියනවනම් මට කදුලුත් ආව. ඉතින් මම ඉක්මනට නැගිට්ට ස්ටූල් එක උඩ තිබුන ටිෂූ බොක්ස් එකෙන් එකෙන් ටිෂූ එකක් අරගෙන කදුලු පිහදාගන්න. කදුලු පිහදාන්න තිබුන <br />
හදිස්සියයි, කාම්බරේ ලයිට් නිමල හින්ද තිබුන කරුවලයි හින්ද ටිෂූ වෙනුවට ඉතුරු වෙලා තිබුන කුබූස් එකකින් තමයි කදුලු පිහදමුනෙ. <br />
<br />
සිරියහනේ ලණු ඉහිරී සුසුම් හෙලන රෑ <br />
මකුළු දැලෙන් සිරි සිරියේ වියන් බදින රෑ <br />
යට ලීයෙන් නාරිලතා මල් පූදින්නේ<br />
යට ලීයෙන් නාරිලතා මල් පූදින්නේ<br />
<br />
සදෙන් සදට මුවා වෙලා කල දවසක් ගෙවී ගිහින් <br />
නෙතට නුහුරු කදුලු බිංදු පැදුරට මුහුවෙලා හොරෙන් <br />
යට ලීයෙන් නාරිලතා මල් පූදින්නේ<br />
යට ලීයෙන් නාරිලතා මල් පූදින්නේ<br />
<br />
යහන් තලා සැප හිදිනා පලදී නැතුවා පෙර පිං<br />
මාල වළලු නොතිත් අයට අප අමතක වෙලා ගිහින්<br />
යට ලීයෙන් නාරිලතා මල් පූදින්නේ<br />
යට ලීයෙන් නාරිලතා මල් පූදින්නේ<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<object height="94" width="422"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE3MzgyOTkxIjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE3MzgyOTkxLTUyYiI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMzQyNTMzMzk7fQ==&autoplay=default" name="movie">
</param>
<param name="allowFullScreen" value="true">
</param>
<param name="allowscriptaccess" value="always">
</param>
<param name="wmode" value="transparent">
</param>
<embed wmode="transparent" height="94" width="422" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE3MzgyOTkxIjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE3MzgyOTkxLTUyYiI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMzQyNTMzMzk7fQ==&autoplay=default"></embed></object></div>
<br />
ප.ලි <br />
ලබන්නාවූ නව වසර සියලු ප්රාර්ථනා ඉටු වන සුභ නව වසරක් වේවා කියල ප්රර්ථනා කරනවා <br />
<br />
<br />Unknownnoreply@blogger.com27tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-9195332898701577622012-03-21T13:42:00.001+05:302012-03-21T13:42:53.979+05:30බ්ලැක් පවර්<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-f-9GpCcmqfo/T2mNUyzeOXI/AAAAAAAAApY/ekv_mVnf6tQ/s1600/427701_2823604723215_1651910604_2927499_1570161521_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="253" src="http://1.bp.blogspot.com/-f-9GpCcmqfo/T2mNUyzeOXI/AAAAAAAAApY/ekv_mVnf6tQ/s320/427701_2823604723215_1651910604_2927499_1570161521_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
<span id="internal-source-marker_0.6791017938613917" style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"<span style="font-size: large;">කෝ</span>
බං උබ අර කතාව බ්ලොග් එකේ දානවා කිව්වට තවම දැම්මෙ නෑ නෙ " ගිය සති අන්තෙ
රවී අයිය ඔහොම මගෙන ඇහුවෙ, මීට සති තුනකට විතර කලින් එයා කියපු කතාව තවම
මගෙ බ්ලොග් එකේ දාපු නැති හින්ද වෙන්න ඕනෙ. හැමදාම මේ කතාව ලියනවා ලියනව
කියල හිතුවට කෝ වෙලාවක් හම්බ වුනේ නෑ නෙ. බල්ලට ඇති වැඩකුත් නෑ හිමින්
ගමනකුත් නෑ කියන්නෙ කටකහනවට නෙවෙයි නෙ නේද? කොහොමින් කොහොම හරි අද මම
ලියන්න යන්නෙ රවී අයියගෙ කතාව. හ්ම්ම් තව පොඩි දෙයක් කියන්න තියනව කතාව
පටන්ගන්න කලින්, ඒ තමයි මේ කතාවෙ ඉන්න රවී අයියගෙ ඇත්ත ජිවිතේ නම රවී
නෙවෙයි.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">1998
අවුරුද්ද වෙනකොට රවී අයිය හිටියෙ 9 පංතියේ. ඒ පාසල ගැන මම වැඩිය මුකුත්
කියන්නෙ නෑ. නමුත් ගම්පහ දිස්ත්රික්කෙ තියන ප්රධාන පෙලේ බාලක පාසලක් කියල
විතරක් කියන්නම්. 9,10 වසරවල ඉගෙන ගන්න ළමයි කියන්න හරි කුතුහලෙන් ඉන්න
ළමයි කොටසක් කියල තමයි මම නම් හිතන්නෙ. ඉතින් ඔය කුතුහලය නිසාම එක එක
දේවල් අත්හදා බලන්න ගිහිල්ල අමාරුවේ වැටුන අවස්ථා මටත් තියනව. ඒව පසුවට</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඉතින්
මේ රවී අයිය ඇතුළු යාළුවො පිරිසට පත්තරයක් බලන්න ඕන කියල අවිහිංසක
ආසාවක් ඇතිවුනා. පත්තරයක් කිව්වට ඉතින් ප්රවෘත්ති පත්තරයක් නම්
නෙවෙයි. හරි ඉතින් වැල පත්තරයක් කියලම කියමුකො එහෙනම්. ඉතින් මේ කාලේ
වෙනකොට මේ වැල පත්තරයක මිල රුපියල් වලින් 300ක් විතර වුනාලු. රවී අයියට
මාසෙ වියදමට තාත්ත දෙන රුපියල් 500න් 300ක් ම පත්තරේ ගන්න යෙදෙව්වට මොකද
පත්තරේ ගන්න කොලබම යන්න ඕනෙලු. ඉතින් කොලබ යන අයිය කෙනෙකුට රුපියල් 300ත්
දීල a/c බස් එකේ කොලබට යන්න තව රුපියල් 40කුත් එකතු කරලා දුන්නලු. (දැන්
කාලේ වගේ නෙවෙයි ඒ දවස්වල ගම්පහ ඉදල කොලබටම යන්න a/c බස් එකේ ටිකට් එක
රුපියල් 20ලු) </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඔන්න
කොහොම හරි රවී අයියටත් පත්තරේ හම්බ වුනාලු. ලස්සනේ බෑලු. පාට පාට පින්තූර
ගොඩාක් එක්ක ඉංග්රීසියෙන් මොනවද ලියලත් තිබුනලු. රවී අයිය යාළුවො ටිකත්
එක්ක පංතියේ පිටිපස්සෙ පෝලිමට එකතු වෙලා පත්තරේ තිබුන පින්තූර ටික ඔක්කොම
බැලුවාලු. ඉංග්රීසියෙන් ලියපුව පස්සෙ කියවන්න ඉතුරු කළාලු. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"ශික් පින්තූර විතරක් බලන්න 300ක් ගෙවපු එක පාඩු නැද්ද අයියෙ" මම එහෙම ඇහුවෙ ඇත්තටම රුපියල් 300ක් කියන්නෙ ඒ කාලෙලොකු ගානක් හින්ද </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"චුට්ටක් හිටපන්කො බං පනින්නෙ නැතුව අපි ඒකෙන ඊට වඩා හෙව්වා" රවී අයිය එහෙම කියපු නිසා මම ආයෙ පනින්නෙ නැතුව කතාව අහගෙන හිටිය.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"අපේ
සෙට් එක පත්තරේ බලල ඉවර උනාට පස්සෙ අපි ඒක රෙන්ට් කරන්න පටන්ගත්ත. පත්තරේ
ටොයිලට් එකට ගෙනිහිල්ල අනිත් පන්ති වල උන්ට කියවන්න දීල සල්ලි ගන්නව. ඔහොම
සතියක් විතර ගියා. ආ කියන්න අමතක වුනා නෙ ඔය කාලෙ අපේ ලොකු පන්තිවල හිටපු
උන් ටික ප්රින්සිපල් ව (රවී අයිය නම් කිව්වෙ පිනා කියල එහෙම දාන්න බැරි
හින්ද ප්රින්සිපල් කියල දැම්මෙ) එලවන්න ට්රයි එක. ඒක හින්ද</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">වැඩිය උගන්නන්න කවුරුත් එන්නෙත් නෑ. අපිත් පත්තරේ අරන් යනව ටොයිලට් එකට." රවී අයිය ඔහොම කතාව කියාගෙන යන හමන්,</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">
"හා හා මල්ලි පාර බලාගෙන යමන් බං " කියල කාර් එකේ පිටිපස්සෙ ෂිට් එකේ
හිටපු යොහාන් අයිය කෑ ගහනවත් එක්කම කණ ලගින් වාහනයක් හෝන් එක ගහගෙන ගියා. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"මල්ලි අපි හිමිහිට යමු නේ" කියන ගමන් රවී අයිය දාඩිය පිහිනව.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"ඔන්න
ඉතින් අපි ටොයිලට් එකේ පත්තරේ බල බල ඉන්නකොට එකපාරටම ටොයිලට් එක ඇතුලට
පත්තු කරපු බට්ටෙක් ආව කොල්ලො ටික දඩ බඩ ගාල එලියට දිව්ව. මමත් පත්තරේ
අහුලගෙන දුවන්න පටන් ගත්ත. එකපාරටම මාව ගිහිල්ල ඇගක හැප්පිලා වැටුන.
යොහාන් උබ දන්නවද කාගෙ ඇගේද හැප්පුනේ කියල. ගාමිණි ජයසේකර සර් ගෙ ඇගේ බං."</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"අම්ම ගහයි.... ඉතින් සර්ට අහුවුනාද පත්තරේ" පිටිපස්සෙ හිටපු යොහාන් අයිය.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"කවුද රවී අයියෙ ගාමිණි ජයසේකර කියන්නෙ" මම වෙන ඉස්කෝලෙකට ගිය හින්ද එහෙම ඇහුවෙ.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"අපේ
ශෙක්ෂන් හෙඩ් යකෝ. එයා (ඌ කියල තමයි කිව්වෙ ඉතින්) මාව අල්ලාගෙන පත්තරෙත්
අතට ගත්ත. එතකොටම ලොකු උන් සෙට් එකක් ඇවිත් සර් ගෙන් ගේම ඉල්ලන්න පටන්ගත්ත.
මම පත්තරේ සර් ගෙ අතින් උදුරගෙන ගෙදරම දිව්ව. පත්තරේ අදාළ තැනින් තියල මම
නිදා ගත්ත"</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"එතකොට පොත් බෑග් එක" මටත් කට පියාගෙන ඉන්ඩම බෑ නෙ</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"බෑග්
එක පංතියේ ඊලග දවසෙ ගන්ඩ පුලුවන් නෙ කියල හිතාගෙන තමයි ආවෙ. නිදාගෙන
ඇහැරෙනකොට තාත්ත ඇවිත් තාත්ත කියනව ආ කොල්ලො ටික එකතුවෙලා හොද වැඩක් කරල
තියෙන්නෙ කියල .මම</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">හිතුව වැඩේ තාත්තට මාට්ටු වෙලා තමයි කියල. බැලින්නම් ඉස්කෝලෙ මාසෙකට නිවාඩු දීල අලුත් ප්රින්සිපල් කෙනෙක් එනකන්."</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"එතකොට පොත් බෑග් එක" ආයෙත් මම ම තමයි.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">"පොඩ්ඩක්
ඉන්නවකො බෑග් එක ලගට එනකන්. ඉතින් මාස එකහමාරක් විතර ගෙදර ඉදල ආපහු
ඉස්කෝලෙ පටන්ගත්ත දවසට පස්සෙ දවසෙ ඉස්කෝලෙට ගියා. පටන්ගත්ත දවසෙම ගාමිණිය
පන්තියට ඇවිත් අපේ උන්ගෙන් පත්තරේ ගැන අහල උන් කියල පත්තරේ මගෙ කියල. මමත්
ඉතින් පන්සිල් ගත්තටත් පස්සෙ අත් දෙක වන වන පංතියට ගියා. පන්තිහාර බාර මිස්
කියනව. අන්න රවී ව ගාමිණි සර් හොයනවා කියල. ගාමිණි සර්ත් පංතියට ඇවිත් මගෙ
බෑග් එක චෙක් කරන්න හදනව. මම කිව්වා බෑග් එකේ මුකුත් නෑ ම කියල ඒත් ඇහුවෙ
නෑ ඇරල පොත් ටික එලියට ගන්න කිව්වා. බෑග් එක ඇරිය විතරයි මුළු පන්තියම ගද
ගහන්න පටන්</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ගත්ත. එදා ගෙනාපු කෑම එක ඒ වෙනකොටත් බෑග් එකේ. ගණන් අච්චු පොත එලියට ගන්නකොට ඒකෙ පනුවෙකුත් හිටිය බං”</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඉතින්
කොහොම හරි දැන් සර් රවී අයියගෙන් පත්තරේ ගැන අහනවලු. රවී අයිය කියනවලු
එහෙම පත්තරයක් තිබුනෙ නෑ ඒක ඉංගී්රසි මැගසින් එකක්ම කියල. මොකද සර් දැකල
තියෙන්නෙ මුල පිටුව විතරයි. මුල පිටුවෙ තිබිල තියෙන්නෙ ටයිටැනික් ෆිල්ම්
එකේ ෆොටෝ එකක්. ඉතින් අන්තිමට රවී අයිය පිලිගන්නෙ නැතිම තැන සර් පංතියේ
හිටපු, ඒ පත්තරේ බලපු අනිත් ලමයින්වත් නැගිට්ටවල ඇහුවලු. රවී අයියගෙ යාළුවො
රවී අයියට පක්ෂපාතිව උත්තර දුන්න නිසා රවී අයියට වේවැල් පාරවල් 10ක
සංග්රහයක් ගාමිණි සර් ගෙන් ලැබුනලු.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“මූ
පුකට පාරවල් 10කුත් ගහල තාත්තවත් එක්කන් එන්න කිව්වනෙ බං. මම කිව්ව තාත්තට
යාපනේට ට්රාන්සර් එකක ඇවිත් ඒ හින්ද තාත්ත ගෙදර එන්නෙ මාසෙකට සැරයි කියල.
ඊට පස්සෙ ගෙදර ටෙලිෆෝන් නම්බර් එක ඉල්ලනව. මම කිව්ව ගෙදර ටෙලිෆෝන් නෑ
කියල. පස්සෙ ගෙදර ඇඩ්රස් එක ඉල්ලගෙන ටෙලිග්රෑම් එකක් එවල තිබුන මම ඒක ගෙදර
කට්ටියට කලින් අරගත්තා. පස්සෙ තාත්තට ආපු ට්රාන්සර් ලෙටර් එකේ කොපියක්
ගිහිල්ල දුන්නට පස්සෙ වැඩේ ශේප් වුනා.”</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“එතකොට අයියල ගෙ තාත්ත යාපනේද හිටියෙ ඒ දවස් වල”</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“පිස්සුද
බං තාත්ත යාපනේ ගියෙ නෑ. ඊට පස්සෙ 10 වසරෙත් වාර දෙකක් ඉවරවුනාට පස්සෙ
පන්තිකවයක් තිබුන. ඒකට තාත්තව එක්කගෙන ගියෙ වෙලාවෙ කොහොම හරි ගාමිණි සර් ට
මාට්ටු වුනා. සර් තාත්තගෙන් අහනව තවම යාපනේද ඉන්නෙ කියල තාත්ත කිව්ව නෑ
කියල. පස්සෙ තාත්තට සීන් එක කිව්ව නේ බං.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“නෑ..... එච්චර කල් ඕක මතක තිබිලද”</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“ඔව්
නෙ බං. මමත් ඉතින් ගෙදර ගිහින් ගැහි ගැහි හිටිය තාත්ත මොනව කියයිද දන්නෙ
නෑ නෙ. තාත්ත ආවට පස්සෙ මට කිව්ව ඔය වයසට ඔව්ව බැලුවට කමක් නෑ බලල මාට්ටු
වෙලා අපේ සායම විතරක් අරින්න එපා කියල කිව්ව ” </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඔන්න
ඔහොම තමයි රවී අයියගෙ කතාව ඉවර වුනේ. රවී අයියගෙ තාත්ත වත් ගාමිණි
ගුරුතුමා වත් මේ ප්රශ්නෙ ඒ තරම් දුරදිග ගෙනිච්චෙ නැති නිසා රවි අයියටවත්
වෙනින් කාටවත් ලොකු හානියක් වුනේ නෑ. නමුත් මෙවැනිම ප්රශ්නෙකදි
විදුහල්පතිවරයෙක් ගත්ත වැරදි තීරණයක් නිසා ඒ අදාළ ශිෂ්යයා ගේ තාත්ත
බෙල්ලෙ වැල දාගෙන මිය ගිය සිද්දියකුත්, තවත් වරක සිසුවියක් පාසල්
ගොඩනැගිල්ලකින් බිමට පැනපු සිද්දියකුත් අපිට මෑත වකවානුවේ අහන්න ලැබුන. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">පොස්ට් එක ඉවර කරන්න කලින් දුකා අයිය කියපු කතාවකුත් මතක වුනා. </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">“මල්ලි ගුරුවර ගුරු විභාගෙ විතරක් පාස් වුනාට වැඩක් නෑ. සමාජ විද්යාවත් උගන්නන්න වෙනව”</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">අත්තාටම
තමනුත් පොඩි කාලෙ කරපු දේවල් තමන්ගෙ ළමයි කරපුවහම ඒවාට උවමනාවටත් වඩා
දඩුවම් දෙන දෙමාපියන් ගුරුවරුන් ගැන කුමක් නම් කියන්නද ?</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ප.ලි </span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">මේ ලිපිය පොඩි ළමයින්ට බලන්න හොද නෑ කියල වැඩිහිටියන්ට හිතෙනවනම් ඒ අයට බලන්න දෙන්න එපා.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ප.ප.ලි</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;">ඔය ටයිටල් එකට දාල තියෙන්නෙ, බ්ලැක් පවර් (black power) කියන්නෙ රවී අයියගෙ පත්තරේ නම හොදේ.</span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;"></span></div>Unknownnoreply@blogger.com35tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-24686031784380008342012-02-28T04:38:00.002+05:302012-02-28T04:38:54.194+05:30එක් නිමේශයෙන් සබදකම් වෙනස් විය හැක<span style="font-size: large;">හ</span>යියෙන් ආපු බෙන්ස් කාර් එකක් නවත්තනව, ඒ කාර් එකෙන් බහිනව දනිස්ස ගාවට විතර දිග ගවුමක් ඇදපු ලස්සන ගෑනු ළමයෙක්. (තවම කැමරාව තියෙන්න බිම) ගෑනු ළමය ටික දුරක් ඇවිදන් යනකොට එකපාරටම එනව ලොකූ හුලගක් ඔය හුළගට ගෑනු ළමයගේ කරේ හරි, කොහෙ හරි තිබුන සාළුවක් පාවෙලා යනව. (දැන් කැමරාවත් මේ සාලුව පස්සෙන් යනව) මේ සාළුව හැන්සම් කොල්ලෙක්ගෙ මුනෙ දැවටෙනව . අනේ ඒ කොල්ල හරි දුප්පත්. .............................................................කොල්ලයි කෙල්ලයි යාලු වෙනව. අබ මල් වලින් පිරුණ වත්තක විනාඩි 10 විතර සින්දුවක් යනවා. සිංදුව ඉවර වුන ගමන් කෙල්ලගෙ තාත්ත මේ සම්බන්දෙට විරුද්ද වෙනව....................................................................කොල්ල කෙල්ලගෙ තාත්තව මරනව. ෆිල්ම එක ඉවරයි.<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-EQDl8b5lE0Q/T0wLMA9hQtI/AAAAAAAAAoY/09QaNvpcUx0/s1600/Untitled.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="257" src="http://4.bp.blogspot.com/-EQDl8b5lE0Q/T0wLMA9hQtI/AAAAAAAAAoY/09QaNvpcUx0/s320/Untitled.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
මීට වඩා වෙනස් ස්ටෝරි තිබුන හින්දි ෆිල්මුත් තිබුන ඒ කාලෙ. ඒත් සමස්තයක් විදිහට මම දැකපු ෆිලම් වල නම් (1990 -2000 ) තිබුනෙ ඔය කතාවම තමයි. ඊට වඩා පරණ ෆිලම් වල වෙනස් කතා මොනව හරි තිබුනද මම දන්නේ නෑ. මොකද මම පරණ ෆිල්ම් බලල නැති නිසා. ඔය කොච්චර මොනව කිව්වත් කවුද අකමැති ඒ ෆිලම් බලන්න. කවුරු අකමැති උනත් අනේ මම නම් හරී කැමතියි. පිස්තෝලයක් අරන් ගිහින් පන්සීයක් විතර මරල කෙල්ලගෙ තාත්තට වෙඩි තියන්න යනකොට උණ්ඩ ඉවරයි. බලන්න කොයි තරම් තාත්විකද කියල. <br />
<br />
මමත් දැන් සති දෙකකට විතර කාලින දඩ්කන්(2000) ෆිල්ම් එක ඩවුන්ලෝඩ් කළා ආපහු පාරක් බලන්න ඕනෙ කියල හිතුන හින්ද. ඔන්න ඊයෙ තමයි බලල ඉවර කරන්න පුළුවන් වුනේ. මේකත් පටන් ගන්නෙ අර මම උඩ කියපු විදිහටම තමයි. කෙල්ල පෝසත් කොල්ල දුප්පත්, පස්සෙ නම් ඉතින් කතාව වෙනස් වෙනව. හැබැයි ඉතින් මේ ෆිල්ම එකේ තියන සින්දු ගැන නම් ඉතින් කියන්න වචනයක් නෑ ඒ තරමට ලස්සනයි. ඔය මම පහලින් දාල තියන වීඩියෝ එකත් එක්කම ඒ සිංදුව අහල බලන්නකෝ හරියටම නොතේරුණත් මොන වගේ හැගීමක් ද එන්නෙ කියල. <br />
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/y0VVbViKjjM?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe><br />
<br />
මොකද හිතන්නෙ මියුසික් ප්ලේයර් වල තියන ශෆල් බට්න් එක ගැන. ආයෙ ඉතින් මොනව හිතන්නද ඔබපුවහම තියන ඔක්කොම සින්දු ටික කලවම් වෙලා නිකන් කොක් ටේල් එකක් වගේ වෙනව. වික්ටර් රත්නායක මහත්මය වේදිකාවෙන් බැහැපු ගමන් මෙන්න ලින්කින් පාක්ල කෑ ගහනවා නෝ මෝ සෝරොව් කියල. හැබැයි ඉතින් ඒකෙත් පොඩි ආතල් එකක් තියනව. <br />
<br />
මම අද වැඩ ඉවර වෙලා එන ගමන් මගෙ ෆෝන් එකත් කාර් එකට කනෙක්ට් කරල ශෆල් බට්න් එකත් ඔබල ප්ලේ කලා. ගේ ලගට එනකොට සිංදු තුනක් ගායනයයි වාදනයයි දෙකම එකට වුනා. ඒකෙනුත් මම මේ කියන්න යන්නෙ මුල්ම සිංදු දෙක ගැන. <br />
<br />
<i><u>1 වෙනි සිංදුව නන්දා මාලිනී මහත්මිය ගයනා කරන "ඔබේ පැල පැලේ පිල" කියන ගීතය.</u></i><br />
<br />
ඔබේ පැල පැලේ පිල<br />
පිලේ නිදි පැදුර මත <br />
මට මගේ මල් යහන <br />
මත නොමැති සුවය ඇත<br />
<br />
බාල කාලේ එකම ගුරු ගෙදර අකුරු කර <br />
එකම කෙලි මඩල වැද කෙලි දෙලෙන් ඇවිද ගිය <br />
ඔබ මෙදා පැල් පතක මා සදැල්ලකය අද <br />
යස ඉසුරු පවුරකින් මට අහිමි වීය ඔබ <br />
<br />
ඔබේ පැල පැලේ පිල<br />
පිලේ නිදි පැදුර මත <br />
මට මගේ මල් යහන <br />
මත නොමැති සුවය ඇත<br />
<br />
ගාමිණී නොවේ ඔබ චිත්රාව සොයා ආ<br />
සාලියත් නොවේ ඔබ මාලාව සොයා ආ <br />
සදාකල් ඔබ පැලේ මා සදැල්ලේ මෙතැන <br />
පැතුම පමණකි සතුට කදුල පමණකි උරුම <br />
<object height="94" width="422"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2ODk4Njg1IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2ODk4Njg1LWU1NSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMzAzODMxODU7fQ==&autoplay=default" name="movie">
</param>
<param name="allowFullScreen" value="true">
</param>
<param name="allowscriptaccess" value="always">
</param>
<param name="wmode" value="transparent">
</param>
<embed wmode="transparent" height="94" width="422" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2ODk4Njg1IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2ODk4Njg1LWU1NSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMzAzODMxODU7fQ==&autoplay=default"></embed></object><br />
සිංදුවක් රසවිදින්න හැකියාවක් තිබුනත් ඒක ගැන ලොකු විග්රහයක් කරන්න නම් මට දැනුමක් නෑ. ඒ හින්ද මේ ගීතයෙ තේරුම ගැන මම මුකුත්ම කියන්නේ නෑ. ඒත් මට එක නොතේරෙන තැනක් තියනව,<br />
<br />
ඔබේ පැල පැලේ පිල<br />
පිලේ නිදි පැදුර මත <br />
මට මගේ මල් යහන <br />
මත නොමැති සුවය ඇත<br />
කොහොමද ඇය කියන්නෙ එයාගෙ මල් යහනට වඩා ඔහුගෙ පැදුර සුවපහසුයි කියල? මේ ප්රශ්නෙ මෙතන හාරවුස්සන්න ගියොත් අනිත් සිංදුව දාන්න වෙන්නෙ නෑ. ඒ හින්ද ඒක ගැන කතා නොකර ඉමු.<br />
<br />
<i><u>මෙන්න ප්ලේ ලිස්ට් එකේ නම්බර් 2 වෙනි සිංදුව, කසුන් කල්හාරයන් ගායනා කරන "කවුලු පියන්පත් වහන්න"</u></i><u><i> ගීතය</i></u><br />
<br />
කවුලු පියන්පත් වහන්න සදලු තලාවේ <br />
ඔබ දුරයි නෙතට මා සිටිනා ලවැලි තලාවේ<br />
<br />
විලක දුරක මල් පිපුනේ අපට නොවේ මැයි<br />
ඔරු පාරු ඇවිත් බලා යාවි විල් දිය ගැබුරුයි <br />
මල් සුවද උරා ඇදී යන්නෙ බඔරුන් කෝ මැයි <br />
සදලු තලාවට පැල්පත දුර නම් බෝ මැයි <br />
<br />
කවුලු පියන්පත් වහන්න සදලු තලාවේ <br />
ඔබ දුරයි නෙතට මා සිටිනා ලවැලි තලාවේ<br />
<br />
කිරි සිනා සලන සදවත අහසෙම රැදුනාවේ <br />
ඉගි මරණ තරු කැලුම් අහසට නොම පෙනුනාවේ <br />
සිත ඈත අරන් යන විමනේ සදලු තලාවේ <br />
කවුලු පියන් වසනු මැනවි නේතුකැන් හමුවේ <br />
<object height="94" width="422"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2ODk4NzExIjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2ODk4NzExLWNhNyI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMzAzODM2MTE7fQ==&autoplay=default" name="movie">
</param>
<param name="allowFullScreen" value="true">
</param>
<param name="allowscriptaccess" value="always">
</param>
<param name="wmode" value="transparent">
</param>
<embed wmode="transparent" height="94" width="422" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2ODk4NzExIjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2ODk4NzExLWNhNyI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMzAzODM2MTE7fQ==&autoplay=default"></embed></object><br />
<br />
"මල් සුවද උරා ඇදී යන්නෙ බඔරුන් කෝ මැයි" අනේ මන්ද මට නම් තේරෙන්නෙ නෑ ඔව්ව. <br />
<br />
ඉතින් මම මේ අහන්න තැටමුවෙ ෆිල්ම් එක ඉවර වෙන්නත් කලින් තාත්තව මරල කොල්ලයි කෙල්ලයි බදින එකද, නැත්තන් නන්දා මාලනියන් කියනව වගේ මල් යහනෙ නැති සුවේ පිලේ පැදුරෙන් ලබල උබ ගාමිණී වගෙත් නෙවයි, උබ සාලිය වගෙත් <br />
<br />
නෙවෙයි මාව හොයාගෙන ආවෙ නෑ ඒ හින්ද මම අඩ අඩ ඉන්නම් කියල ඉන්න එකද, නැත්තම් මල් සුවද උරා ඇදී යන්නෙ බඔරුන් කෝ මැයි කියල අහල පස්සෙ කවුලු පියන් වසනු මැනවි කියල කියන එකද, වඩා හොද කියල.<br />
<br />
මෙලෝ තේරුමක් නැති විකාරයක් කියෙව්වා වගේද?<br />
එහෙනම් සොරි Unknownnoreply@blogger.com36tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-52682953033779697622012-02-09T21:02:00.001+05:302012-02-09T21:02:54.719+05:30සර්ව රාත්රික පාටියට සියල්ල සුදානම්<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-ZOnnU3aD2Tw/TzPmgL3nuAI/AAAAAAAAAoM/KK4sxUdsj5M/s1600/IMG_0238.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://3.bp.blogspot.com/-ZOnnU3aD2Tw/TzPmgL3nuAI/AAAAAAAAAoM/KK4sxUdsj5M/s320/IMG_0238.JPG" width="320" /></a></div>
<span style="font-size: large;">බා</span>ප්පගෙ ලොකු පුතා, රොජර්ගේ උපන්දිනෙ මේ මස 12 වෙනි දිනට යෙදී ඇති නිසා අද දින අප නිවසෙ සර්ව රාත්රීක පාටියකි. බ'ර්ත් ඩේ එකට කලින් තියන මේ පාටිය බ'ර්ත් ඩේ රියේසල් පාටියක් දැයි කියාත් මට සිතේ. කොහොම උනත් පාටියක් ඇති නිසා අපට අද වෙරි වීමට පුළුවන් ය. පාටියක් නැතත් බ්රහස්පතින්දා යනු අපි සාමන්යෙන් වෙරි වෙන දවසකි. ඒ නිසා එහි මහ ලොකු වෙනසක් මට නොමැත.<br /><br />නමුත් අද මා වැඩ නිමවී ගෙදර එන විට එය නයිට් ක්ලබ් එකක සිරි ගනීම ගැටලුවකට කරුණක් නිසා මම අපේ තවත් නෑදෑ වෙන සොහොයුරෙකුගෙන්(හසිත අයිය) මේ පිලිගදව විමසුවෙමි. මා එන විටත් ඔහු සද්දෙට නටන ලේසර් සවි කරමින් සිටි නිසා මා ඒ පිලිබදව බොහෝ කරුණු නොවිමසුවෙමි. ෆිජ් එක ඇර බලූ මට දකිනට ලැබුන පළතුරු ජූස් වලින් මම තවත් නිගමනයකට පැමිණියෙමි. එනම් අද වෙරි වෙන්නේ රුසියාවෙන් බවයි. ඇමරිකාවෙන්, ඉතාලියෙන්,රුසියාවෙන් හෝ කොහෙන් ආවත් වෙරිය වෙරියම නිසා මා ඒ ගැන වැඩි දුර නොසිතයි. <br /><br />මා දැනගත් හා හසිත අයියා කියූ පරිදි අද පාටියට රොජර් ගේ යහළුවන් බොහෝමයක් පැමිණෙයි. එයින් වැඩි පිරිස ගැහැණු ළමයි වෙයි. ඉලක්කමෙන් කියතොත් 20කි. ගෑනු ළමයි 20 දෙනෙක් ඉන්න පාටියකට සභාගීවීමට ඇති නිසා මමත් නෑ ගත්තෙමි. නමුත් කම්මැලි කම නිසා රැවුල නොකැපුවෙමි. <br /><br />ඩේස් කෝඩ් එක යෙලෝ හා රතු ය. මේ කහ පාට රතු පාට ඇදුම් ඇදන් එනෙ කෙල්ලන් රුචා මෙන් කලු වුන් නොවන්නෙ උන් පිලිපීනයේ උපන් නිසාය. තව කොතරම් දේ ලිවීමට සිතේ තිබුනත් කුකුල් මස් ඩෙවල් එකෙන් එන සුවදින් ඒ සියල්ල අමතක කර දමයි. ඒත් තව කිව යුතු එක කරුණක් ඇත. එනම් <br /><br /><span style="font-size: large;">කෙල්ලනේ <span style="color: #cc0000;">වරෙව්</span>/එන්න <br /><span style="color: #cc0000;">කාපියව්</span>/කන්න <br /><span style="color: #cc0000;">බීපියව්</span>/බොන්න <br />සින්දු <span style="color: #cc0000;">කියපියව්</span>/කියන්න <br /><span style="color: #cc0000;">නටපියව්</span>/නටන්න </span><span style="font-size: large;"> </span><br />
<span style="font-size: large;">වමනෙ කරන්න ඕන <span style="color: #cc0000;">උන්</span>/අය වමනෙ <span style="color: #cc0000;">කරපියව්</span>/කරන්න</span><span style="color: #b45f06;"> (මගෙ බාත්රූම් එක ඒකට යූස් කරනවානම් කොමඩ් එක විතරක් යූස් කරන්න සින්ක් එක යූස් නොකර මොකද මම රැවුල කපන්නෙ සින්ක් එකට වතුර පුරවල)</span><span style="color: #b45f06; font-size: large;"> </span><br />
<span style="font-size: large;">ඒත් වෙරි හිදුන් නැත්තන් මගේ ඇදේ <span style="color: #cc0000;">නිදාගනියවූ</span>/නිදා ගන්න </span><span style="color: #b45f06;">(කිසිම ගැටළුවක් නෑ ඇද හොදට අස් කරල තියෙන්නෙ)</span><br /><span style="font-size: large;">මේ මොන දේ කලත් වෙරි වූ මට මගේ ලෝකයේ ඉන්න<span style="color: #cc0000;"> දියව්</span>/දෙන්න</span> <br /><br />ප.ලි <br />මෙම ලිපියේ ඇති රතු පැහැ වචන ඉතා කුඩා දරුවන්ට හා සුකුමාල තරුණියන්ට නොගැලපෙන බැවින් සැම විටම "/" ලකුණට පසුව තිබෙන වචනය කියවන්න.<br />Unknownnoreply@blogger.com19tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-76940684934019786382012-02-04T04:26:00.000+05:302012-02-04T04:31:58.161+05:30කිරුළ දැයට දඅම්ම :- ගමේ ඉන්න හැමෝම කොඩියක් දාල අපේ ගෙදර විතරයි නැත්තෙ. (තරහෙන්)<br />
මම :- අපේ ගමේ විතරක් නෙවෙයි අම්මෙ එහා ගමේ කට්ටියත් දාල (සිනා සෙමින්)<br />
අම්ම :- හන්දියේ කඩේ කොඩි ඉවර වෙලා තිබුනෙ නැත්තන් මම අරගෙන ඇවිල්ල දානව ආයෙ කාටවත් කිය කිය ඉන්නෙ නෑ <br />
<br />
මීට
අවුරුදු 3කට විතර කලින් වෙච්ච දෙබසක් තමයි ඔය මම දාල තියෙන්නෙ. මට හරියටම
මතක නෑ ඔය සිදුවීම වුනේ ප්රභාකරන් මැරිච්ච වෙලාවද, නිදහස් උත්සවයක්
වේලාවෙද, එහෙමත් නැත්තන් වෙන මොකක් හරි උත්සවයකට කියල. හැබැයි ඒ වෙනකොට රටේ
හිටපු මිනිස්සුන්ගෙන් බහුතරය තමන්ගෙ ගෙවල් වල ජාතික කොඩියක් දාගෙන තමයි
හිටියෙ. ඉතින් ඒ කොඩි වැලින් සමහරක් කොඩි, ගෙවල් ඉස්සරහ ගේට්ටු කණුව,
එහෙමත් නැත්තන් වහලෙ කොනක තිරස් අතට ගහපු කෝටුවක, තවත් ගෙදරක ඉස්සරහ තියන
උසම ගහේ. ලොකු කොඩි, පොඩි කොඩි, සිංහය කහ පාටින් ඉන්න කොඩි, සිංහයා තැබිලි
පාටින් ඉන්න කොඩි, ඔය වගේ නානාප්රකාර කොඩි ලංකාව පුරාම. ඉතින් මේ කොඩි
අව්වට වේලෙමින් වැස්සට තෙමෙමින් පුරා මාසයක් විතර ලෙළදිදී තිබුණ. එදා ඔන්න
ඔය විදියට ජාතික කොඩියට වද දීපු පිරිස දේශප්රේමීන් වෙනකොට, කොඩි නොදාපු
සුළුතරය (අපේ ගෙදර උදවියත් ඇතුළුව) දේශද්රෝහීන් වුනා. පොඩි කාලෙ අපිට
ජාතික කොඩිය ගැන උගන්වනකොට, එයට ගෞරව කරන ආකාරය උගන්වන්න ඒ ගුරුතුමිය අමතක
කලේ නෑ. ඒ උගන්වපු සමහර කරුණු එදා දවසෙත් මට මතක තිබුණ නිසා අපේ ගෙදර
හැමෝටමත් දේශද්රෝහීන් වෙන්න වාසනාව ගෙනාව. මට මේ කතාව මතක් වුනේ ඊයෙ ෆේස්
බුක් එකේ ඉන්නකොට ඒකෙ හිටපු මිතුරෙක් මට එවපු මැසේජ් එකක් හින්ද. <br />
<br />
<span style="color: #20124d;">"මොකද
කියන්නේ අපි හැමොම තව පාරක් රට වෙනුවෙන් එකතු වෙමුද..? අපේ ජාතික නිදහස්
උත්සවය වෙනුවෙන්..අපි හැමොගෙම ප්රොෆයිල් පික්චස් වලට ලන්කාවේ කොඩිය දලා
රටට අපේ ජාතික කොඩියට උපහාරයක් කරමුද...බල කිරීමක් නෑ කැමති කට්ටියට නොකර
ඉන්න පුළුවන්...එත් ලංකිකයෙක් වීම පිළිවද ආඩම්බර වෙන හැමොටම මම ආරධනා කරනවා
අපිත් එක්ක එකතු වෙන්න..ලංකියකෙකු වීම මා හට ආඩම්බරයකි...බොගොම
ස්තූති...."</span><br />
<br />
ඉතින් මම ඒ වෙලාවෙ ඒ මිතුරට මට එසේ
කිරීමට නොහැකි බවත් එයට මම කණගාටු වෙන බවත් පවසා හිටිය. මම මේ පෝස්ට් එක
ටයිප් කරන මොහොත වෙන විටත් (2/4/2012 01.45) ෆේස් බුක් එකේ මගෙ මිතුරන්
ලැයිස්තුවෙ සිටින කිහිප දෙනෙක්ම තම ප්රොෆයිල් පික්චර් එක වෙනුවට ජාතික
කොඩිය දමාගෙන ඇති නමුත් ජාතික කොඩිය දිස් වෙන්නෙ බාගෙටය. සමහරක සිංහයාගේ
නැට්ට සහ ඉන් පිටු පස කොටස නැත. තවත් සමහරක සිංහයා පමණකි. මෙය ඔවුන් විසින්
නොදැනුවත්ව හෝ දැනුවත්ව කරනවා විය හැක. මෙයින් ඔවුන් රටට ජාතියට ඔවුන්ගේ
ලැදියාව පෙන්විමට හදනවා විය හැක. ඔවුන්ගේ සිතුවෙල්ල හොද මුත් එය ක්රියාවට
නංවීමෙදී යම්කිසි හානියක් ජාතික කොඩියට සිදූ වී ඇතැයි මට සිතේ.<br />
<br />
තව
කතාවක් මතක් වුනා. මේක වුනේ 2009 අවුරුද්දෙ එතකොට මම ඩුබායි වලට ආපු
අලුත. මගෙ ඤාති සහෝදරයගෙ පාසැල් යාලුවෙක් හිටිය. ඔහු පකිස්ථානු ජාතිකයෙක්.
පොඩි කාලෙ ඉදලම ඔහු ඉදල තියෙන්නෙ ඩුබායි වල. මමත් මෙහෙ ආවට පස්සෙ මේ කියන
පුද්ගලයව මට අදුර ගන්න ලැබුන. හැම තිස්සෙම මේ රටටයි මේ රටේ ඉන්න
මිනිස්සුන්ටයි බනින එක තමයි මෑන්ගෙ වැඩේ. 2009 දෙසැම්බර් 2 ඒ කියන්නෙ මෙහෙ
නිදහස් දවසෙ මෙයා අපේ ගෙදර ආව දවල් 2ට විතර. ඇවිත් අපෙන් අහනව අද කොහෙවත්
යන්නෙ නැද්ද කියල. අපි නෑ කියපුවහම මෑන්ස් අපිට කියනව මම නම් කාර් එකෙත්
ගැහුවා u.a.e වල කොඩිය කියල. අපිත් පහලට ගිහිල්ල බැලුව කාර් එක වැඩේ ඇත්ත.
365ස් දවසෙම මේ රටට මේ රටේ මිනිස්සුන්ටයි බැන බැන ඉන්න මිනිහ ලොකු ගානක්
වියදම් කරල කාර් එක පුරාම ලොකු කොඩියක් ගහල. පකිස්තානෙ නිදහස් දිනේටවත් මූ
එහෙම දෙයක් කරල නෑ. ඔන්න මිනිස්සු.<br />
<br />
<br />
කොඩි කතාව
ඇදුන වැඩිද මන්ද. ඒත් මම කියන්න හිතාගෙන හිටිය කතාව කෙටියෙන් හරි කියන්න
වෙනව. නැත්තන් පෝස්ට් එකේ දාල තියන මාතෘකාවයි ලියල තියන දේවලුයි ගැලපීමක්
නැති වෙනව. (මගෙ අනිත් පෝස්ට් වගේම වෙනව) ඔව් මේ කතාකරන්න හදන්නෙ දැයට
කිරුළ ගැන. හෙට ඉදල ගොඩක් කට්ටිය යයි දැයට කිරුළ බලන්න. මමත් ලංකාවෙ
ඉන්නකොට දෙපාරක්ම ගියා. මෙදා සැරේ නම් දැයට කිරුළත් බලල ශ්රී මහ බෝධිය,
රුවන්වැලි සෑය එහෙමත් වැදල එන්න පුළුවන් දබුලු ගිහින් තලගොයි මරාගෙන එන
මැතඩ් එක දාල. (මම නම් එහෙමයි) හැබැයි ප්රශ්නෙ තියෙන්නෙ ඔය කියන කිරුළ
දැයට ලැබුනද කියන එකයි. දැන් අවුරුදු ගානක් ඉදන් කිරුළ, දැයට පෙන්න පෙන්න
ඉන්නව ඒත් ඒක ලැබෙන පාටක් නම් පේන තෙක් මානෙක නෑ.<br />
<br />
කොහොම නමුත් අපිට මෙන්න මේ වගේ දෙයක් හිතල 64වෙනි නිදහස් සැමරුම දවසෙ සතුටු වෙන්න පුළුවන්<br />
<br />
කිරුළ දැයට නැති වුනත් රජුට කිරුළ හිමි නිසා අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන් <br />
ඒ කිරුළේ බලයෙන් රජුගෙ පවුලෙ උදවියත් වැඩ ගන්න නිසා අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන්<br />
රජුගෙ පවුලෙ ලගම ඤාති මේ කිරුළෙන් වැඩ ගන්න නිසා අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන්<br />
රජුගෙ පවුලෙ දුර ඤාති මේ කිරුළෙන් වැඩ ගන්න නිසා අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන්<br />
රජුගෙ ඇමති මණ්ඩලේ මේ කිරුළෙන් වැඩ ගන්න නිසා අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන්<br />
ඒ ඇමති මණ්ඩලේ පවුලෙ උදවියත් මේ කිරුළෙන් වැඩ ගන්න නිසා අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන්<br />
මේ අයගෙ ඤාති වරුත් කිරුළෙන් වැඩ ගන්න නිසා අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන්<br />
මේ ඇමතිල ගාව වැඩ (ජඩ වැඩ) කරන අයත් මේ කිරුළෙන් වැඩ ගන්න නිසා අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන්<br />
ඔය කියපු අය වෙනුවෙන් කඩේ යන අයටත් මේ කිරුළෙන් ඉදිරියෙදි වැඩක් ගන්න පුළුවන් වෙන්න කියල හිතලත් අපිට සතුටු වෙන්න පුළුවන් <br />
<br />
හප්පේ සතුටු වෙන්න කාරණා ගොඩක් තියෙන නිසා මට හරි සතුටුයි. නන්දා මලිනී මහත්මියගෙ නිදහසේ බයිලාව ඇහෙන කොට මට තවත් සතුටුයි.<br />
<br />
මාස්ටර් බයිලා අපෙ ගෙතු රස කරලා <br />
ඇහිද ගනිල්ලා මේව නිදහස් බයිලා <br />
කතරට සහරා ගලන ලෙස රස දහරා <br />
එලි සම නොමරා ගයමු නිදහස සමරා <br />
<br />
නිදහස ලැබුනා මල්ලි නිදහස ලැබුනා <br />
තලු මරන්න මිහිරි අකුරු හතරක් ලැබුනා <br />
ගීයක් ලැබුනා ජාතික කොඩියක් ලැබුනා <br />
එලි වෙනකොට නිදහස අහසෙන් ගෙට වැටුනා <br />
<br />
කොඩිය සුද්දගේ මල්ලි සිංහයා අපේ <br />
ලනුව සුද්දගේ වුනත් කොඩිගහ අපගේ<br />
නෑ බැට කෑවේ නේරු පාතෙල් වගේ <br />
නෑ දිවි දුන්නේ මහත්ම ගාන්දි වාගේ <br />
<br />
ලේ හැලුනේ නෑ සුද්ද තරහ වුනෙත් නෑ<br />
යන්න ගියෙත් නෑ නොගිහින් හිටියෙත් නෑ<br />
අදත් බොමූ ඒ නිදහස් පානෙ සුමිහිරී<br />
තවත් සුමිහිරී අද ඒ පානෙ මිතුරනී<br />
<br />
හිතන්න නිදහස ලියන්න කියන්න නිදහස <br />
බනින්න නිදහස ඇති රට මේ උත්තම රට<br />
බයිල කියා පුද දෙමු අපි ස්වෛරි සිරි ලක<br />
නිවන් දකිත්වා අපගේ ජන නායක කැල<br />
<br />
බයිල කියා පුද දෙමු අපි ස්වෛරි සිරි ලක<br />
නිවන් දකිත්වා අපගේ ජන නායක කැල<br />
<br />
හරි
එහෙනම් මම යනව නිදා ගන්න. ඒ යන්න කලින් බගත්සින් ෆිල්ම් එක ඩවුන්ලෝඩ්
වෙන්න දාල යන්න ඕනෙ හෙට බලන්න. එහෙනම් සියලු දෙනාටම (මොකක්ද දාන්ඩ හොද වචනෙ
මෙතනට හ්ම්ම්ම්) ජය වේවා.......!!!Unknownnoreply@blogger.com31tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-44145058652500124882012-01-29T03:33:00.001+05:302012-01-29T09:33:26.514+05:30ගන්න ගන්න මාගෙ රූපෙ මං ෆොටෝජනික්<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-DAOItcjXbvA/TyRu1FrejyI/AAAAAAAAAno/IOHOd0sKIhw/s1600/Carlos+Bernard-Tony+Almeida.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
"<span style="font-size: x-large;">ලෝ</span>කෙ ඉන්න මිනිස්සුන්ගෙන් බහුතරයක් තමන් ප්රිය කරන චරිතයක් <span style="color: #e69138;">(පුද්ගලයෙක්)</span> අනුකරණය කිරීමට පෙලබෙති." මේ ඉතින් මට හිතෙන හැටි, එහෙම නැතුව කවුරුවත් කියපු වාක්යක් නම් නෙවෙයි. මේක කියවන කවුරු හරි හිතුවොත් එහෙම "මූට පිස්සුද මම නම් ඔය කවුරුවත්ම අනුකරණය කරන කෙනෙක් නෙවෙයි" කියල ඒකෙ කිසිම වරදක් නෑ. මොකද මම කියල තියෙන්නෙ බහුතරය අනුකරණය කරනව කියල මිස, ලෝකෙ ඉන්න සියලුම දෙනා අනුකරණය කරනව කියල නෙවෙයිනෙ.ඔය කියපු විදියට අර බහුතර පිරිස ඒ අය ප්රිය කරන පුද්ගලය අදින විදිහ, ඇවිදින විදිහ, කතා කරන විදිහ විතරක් නෙවෙයි කොන්ඩ මෝස්තරය, පිරිමි චරිතයක් නම් රැවුල කපල තියන විදිහ පවා අනුකරණය කරන්න පෙලෙගෙනව. මෙච්චර මේ වැල් වටාරම් ගහල මම කියන්න හැදුවෙ මමත් ඔය දේ කළා කියන එක තමයි. <br />
<br />
එතකොට මම ඉස්කෝලෙ 10 වසරෙ විතර, ඒ කාලෙ ටීවී එකේ ගියා 24 කියල ටීවී සීරියස් එකක්. මේ සීරිස් එක නොබලපු කෙනෙක් නෑ මම හිතන්නෙ. ඒ තරමටම ප්රසිද්දයි. ඕකෙ එක චරිතයක් තිබුන ටෝනි කියල <br />
ඒ චරිතෙට පන පෙව්වෙ කාර්ලොස් බර්නාඩ් කියන නළුව. ඔය පල්ලෙහා ෆොටෝ එකේ ඉන්නෙ. ඉතින් ඒ නළුවගෙ රැවුල් මෝස්තරයට මම හරි කැමැත්තෙන් හිටියෙ. <span style="color: #e69138;">(හරි හරි කෝපි කඩේ සුවදත් ඔය ස්ට්රයිල් එකට තමයි රැවුල කපල තිබුනෙ ඒත් මම කැමති වුනේ ටෝනිගෙ රැවුල දැක්කට පස්සෙ) </span>ඒ කාලෙ ඉතින් අපේ මොන රැවුල් ද, තිබුන රැවුල් ගස් ටික එහෙන් මෙහෙන් කපල ඔය විදියටම නැතත් ඔයිට සමාන විදියකට හදාගෙන මමත් ඉස්කෝලෙ ගියා. සතියක් විතර යනකොට ශිෂ්යනායක බාර සර් ට අහුවෙලා ඒ තිබුණු රැවුල් ගස් ටිකත් කපල දැම්ම. <span style="color: #e69138;">(ටොකු දෙකකුත් ඇන්න) </span>ඊට පස්සෙ ඉස්කෝලෙ ඉවර වෙනකම් ඒ වගේ මෝස්තර දැම්මෙ නෑ. <br />
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-DAOItcjXbvA/TyRu1FrejyI/AAAAAAAAAno/IOHOd0sKIhw/s1600/Carlos+Bernard-Tony+Almeida.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="225" src="http://3.bp.blogspot.com/-DAOItcjXbvA/TyRu1FrejyI/AAAAAAAAAno/IOHOd0sKIhw/s400/Carlos+Bernard-Tony+Almeida.JPG" width="400" /></a><br />
<br />
<br />
ආයෙ තව කාලයක් යනකොට x men කියන කවුරුත් දන්න ෆිල්ම් සීරිස් එක ආව <span style="color: #e69138;">(පලවෙනි ෆිල්ම් එක නම් ආවෙ අපි ඉස්කෝලෙ යන කාලෙමද කොහෙද) </span>ඉතින් ආයෙමත් මට හිතුන ඒකෙ ඉන්න වොල්වරීන් වගේ කොන්ඩෙයි රැවුලයි හදාගන්න ඕනෙ කියල. ඉතින් මම මාස 6ක් විතර කොන්ඩෙ වැව්ව. <span style="color: #e69138;">(වොල්වරින් කෙසේ වෙතත් සායි බබා ගෙ ෆේස් කට් එක නම් ඒ වෙනකොට ඇවිල්ල තිබුනෙ)</span> මම ඉතින් වොල්වරින් ගෙ ෆොටෝ එකකුත් පත්තරේකින් හොයාගෙන සැලුන් එකකට ගිහිල්ල ෆොටෝ එක බාබර්ට පෙන්නල කිව්ව මේ විදියට කොන්ඩෙයි රැවුලයි කපාගන්න ඕනෙ කියල. බාබරුත් ටික වෙලාවක් ඒ ෆොටෝ එක දිහා බලං ඉදල, <span style="color: #e69138;">(හිතින්)</span> "දෙන්නම් වැඩේ" කියල අඩුවයි මිටියයි අතට ගත්ත. නෑ බං කතුරයි පනාවයි අරගෙන වැඩේ පටන් ගත්ත . ටික වෙලාවකට පස්සෙ මෑන්ස් (බාබර්) මාව නැගිට්ටවල "මල්ලි කොහොමද, කොන්ඩෙ හොදයිද" කියල ඇහුව. මමත් ඇහැරිලා බැලින්නම් මෑන්ස් අමුතුම කට් එකක් දීල කොන්ඩෙට. වොල්වරින් කලේ. පස්සෙ මට වැඩේ මීටර් වුනා මෑන්ස් මගෙ කොන්ඩෙ කපල තියෙන්නෙ පත්තර පිටුවෙ අනිත් පැත්තෙ හිටපු මිනිහෙකුගෙ විදියට කියල. මොනව කරන්නද ඉතින්. ආයෙ කොන්ඩෙ තිබුන විදියට අලවන්න කියල යෑ. මම කොන්ඩෙයි රැවුලයි නෝට් එකටම කපල ගෙදර ගියා.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-kI9a6JwicRA/TyRvqpOa9pI/AAAAAAAAAnw/1sgsZp9vvso/s1600/hugh+jackman.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="263" src="http://2.bp.blogspot.com/-kI9a6JwicRA/TyRvqpOa9pI/AAAAAAAAAnw/1sgsZp9vvso/s320/hugh+jackman.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
ඊටත් ටික කාලෙකට පස්සෙ linkin park සංගීත කණ්ඩායමේ මයික් විදියට කොන්ඩෙයි රැවුලයි හදාගන්න ආසාවක් ආව. ඒ වැඩේ නම් ඒ තරම් අමාරු වුනේ නෑ හැබැයි. හැබැයි මගෙ යාළුවො නම් කිව්වෙ මම හදල තිබුන විදිහයි මයික් ගෙ කොන්ඩෙයි රැවුලයි තිබුන විදිහයි සම්පුර්ණයෙන්ම වෙනස් කියල. ඊට පස්සෙ මම එක එක අය විදියට කොන්ඩ රැවුල් හදන එක නවත්තල දැම්ම. හිතුන දාට කොන්ඩෙ කොට වෙන්නම කැපුව, නැත්තන් ටිකක් දිග වෙනකන් කපන් නැතුව හිටිය. රැවුලත් වෙලාවකට කැපුවා, වෙලාවකට වැව්ව. <span style="color: #e69138;">(රැවුල නම් වැව්වෙ කපන්න කම්මැලි කමට)</span><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-zMD42dnvg3I/TyRv17UGW8I/AAAAAAAAAn4/wRSHjKEs2Sc/s1600/Mike+Shinoda.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://2.bp.blogspot.com/-zMD42dnvg3I/TyRv17UGW8I/AAAAAAAAAn4/wRSHjKEs2Sc/s320/Mike+Shinoda.jpg" width="208" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
මම කොයි තරම් උත්සහ ගත්තත් තව කෙනෙක්ව අනුකරණය කරන්න ඒ හැම මොහොතෙම මට අසාර්ථක වුනා. ඒත් දෛයිවය කියනදේ මම වැඩිය විශ්වාස කලේ නැතත්, ඒ හැමදෙයක්ම වෙනස් කළා. <br />
<br />
ඒක වුනේ මෙන්න මෙහෙමයි. මට ගිය සතියෙ ඔෆිස් එකේ වැඩකට කට්ටියක් හම්බවෙන්න වෙන ඔෆිස් එකකට යන්න වුනා. ඒ ඔෆිස් එක තිබුනෙ වෙනත් බිල්ඩින් එකක 6වෙනි තට්ටුවෙ. මම ඒ බිල්ඩින් එකට ගිහිල්ල ලිෆ්ට් එකට නැග්ග 6 වෙනි තට්ටුවට යන්න. ඒ ලිෆ්ට් එකේ එක පැත්තක උඩ ඉදන් යටට ම යනකම් ලොකු කණ්නාඩියක් හයිකරල තිබුන. මම ඒ කණ්නාඩියෙන් දැක්ක දේ මට අදහ ගන්න බැරුව ගියා. ඇත්තටම තවමත් මට හිතා ගන්න බෑ මම ඒ දැකපු දේ. ඔව් මම දැක්ක ඒ කණ්නාඩියෙන් ලෝකෙ ප්රසිද්ද වුන චරිතයක් මං දිහා බලාගෙන ඉන්නව . ඇත්තටම කණ්ණාඩියෙන් පෙනුන මගෙ ප්රතිබිම්බයෙන් මම ඔහුව දැක්ක. මම ගොඩක් දුක් වුනා මෙච්චර කලක් මට ඒ රූපෙ නොපෙනුන එක ගැන. එහෙම පෙනුන නම් මම වොල්වරින් වගේවත් මයික් වගේ වත් කොන්ඩ හදන්න දගලන්නෙ නෑ නෙ.<br />
<br />
හරි හරි මම කියන්නම් මම ඒ වීදුරුවෙන් දැක්කෙ කාවද කියල. වෙන කවුරුවත් නෙවෙයි despicable me ෆිල්ම් එකේ ප්රදාන චරිතෙ රගපාන "ග්රූ" ව <br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-iQcU-8MvfhY/TyRwW1P43RI/AAAAAAAAAoA/MiNPxzWUjcA/s1600/Gru.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="171" src="http://2.bp.blogspot.com/-iQcU-8MvfhY/TyRwW1P43RI/AAAAAAAAAoA/MiNPxzWUjcA/s320/Gru.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
ඔව් පාටෙ පොඩි අප්සට් එකක් තියනව නම් තමයි. හැබැයි ශේප් එක නම් එමම තමයි. දැන් ඉතින් මගේ එකම අරමුණ මේ ශේප් එක ජීවත් වෙලා ඉන්නකම් එකම විදිහකට තියා ගන්න එක. මොන බාදා ආවත් ඒක වෙනස් වෙන්න දෙන්නෙ නෑ නෑ නෑ මයි.<br />
<br />
ප.ලි<br />
ඔබ අන්සතු ලදක් කියා ඇයි මට කිව්වෙ අවසාන කොටස ලගදීම දාන්නම්. :D <br />
<br />Unknownnoreply@blogger.com30tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-81155740873378149222012-01-24T01:46:00.001+05:302012-01-24T01:46:19.705+05:30ඔබ අන්සතු ලදක් කියා ඇයි මට කිව්වේ.... (2)<span style="font-size: large;">ක</span>වුරුහරි කෙනෙක් මේ කතාවේ දෙවැනි කොටස කියවන්න නොයිවසිල්ලෙන් බලන් වුන්න නම්, (මම දන්නව කවුරුවත් එහෙම හිටපු නැති විත්තිය) ඩබ්ලිව්. ඒ. සිල්වා මහතා හා අනුලා ද සිල්වා මැතිණිය වෙනුවෙන් මම සමාව ඉල්ලනව.මොකද "විජයබා කොල්ලය" ත්, "අත්තටු මැවිලා" ත් (මුල් කෘතිය I Am Tha Wings by Christine Wilson) යන කෘති දෙක මාව ලංකාවෙ අතීතයට අරගෙන ගියා. සතියක පමණ කාලයක් අතීතයේ ලංකාවෙ ජන ජීවිතයත්, සොබා සෞන්දර්ය යත් විදිමින් ඉදල අද ආයෙමත් වර්තමානයට ආව.බොක්ස් ෆයිල් දෙක තුනක්, කී බෝඩ් එකත් හොයා ගන්න අමාරු වෙන තරමට තැන තැන විසිරුණු ඒ4 කොළ ගොඩක්, ක්රීන් ක්රීන් හඩින් නාද වෙන දුරකතනයක් හා ෆේස් බුක් වෝල් එක දිස්වෙන මොනිටර් එකක් සහිත මේසයක් ඉදිරිපස පුටුවක ඉදන් ඉන්න "මම" ඒ වර්තමානයයි. කොහොම හරි වර්තමානයට ආපු එකේ තවත් බල බල නොයිද කතාව පටන් ගන්නම් නවත්තපු තැනින්.<br /><br /><a href="http://mansalakunu.blogspot.com/2012/01/1.html" target="_blank">පලවෙනි කොටස කියවන්න බැරි වුනා නම් මෙතනට ගිහින් මුලින්ම ඒක කියවල එන්න.</a><br /><br /><b>2012 ජනවාරි 01</b><br />වෙලාව හවස 5ට විතර, රෙස්ටුරන්ට් එකක 6ට කපපු විශාල ෆීසා රොටියක් තිබුණු මේසයක් වටේ ඉදගෙන හිටපු මිනිසුන් 4දෙනෙක්. එහි සිටි එකෙකු ඔහුගේ වසර කිහිපයක් පැරණි කුළුදුල් ප්රේම වෘතාන්තය <span style="color: #b45f06;">(නෑ එතනට එන්න ඕන හොදම වචනෙ ඒකපාර්ශවික ප්රේමය)</span> ගැන පවසමින් සිටී. අනෙක් තිදෙනා එයා අසනවා සේ පෙන්වමින්, ෆීසා කමින් සිටියි. ඒක වරම ඒ තිදෙනාගෙන් එකෙක්, "මල්ලි තරහ වෙන්න එපා මෙහෙම කිව්වට ඒ කෙල්ල උබව කඩේ ඇරල", කතාව කියූ තැනැත්තා මේ බව දැන නොසිටියාම නෙවෙයි ඒත් ඒ දවස්වල ඔහුගේ හිතේ සිටියේ ඇය පමණයි. <span style="color: #b45f06;">(දැනුත් එහෙමද දන්නෙ නෑ)</span> එනිසා ඇය කුමක් කීවත්, කුමක් කලත්, ඇයගේ නොහොදක් ඔහුට නොපෙනුණි <span style="color: #b45f06;">(හිත ගිය තැන මාලිගාව කියල කියනවනෙ)</span>. " එතකොට ඔය කෙල්ලවත් හම්බ වෙලා එන්නද යන්නේ. මම හිතුව එකපාරටම උබ ලංකාවට යනවා කියල කියපුවහම " ඒ එතන සිටිය තවත් අයෙකි. "එහෙම තමයි අයියෙ හිතාගෙන හිටියෙ. ඒත් එයාව කන්ටැක් කරගන්න විදියක් නෑ. ෆේස් බුක් එකෙනුත් අයින් වෙලා මොබයිල් එක වැඩ කරන්නෙත් නෑ"<br /><br /><b>2012 ජනවාරි 02</b><br />1වෙනි ෆෝන් නම්බර් එක "ඔබ ඇමතූ ජංගම දුරකථනය ආවරණ කලාපයෙන් බ්ලා බ්ලා.........."<br />2 වෙනි ෆෝන් නම්බර් එක "ඔබ ඇමතූ ...... දුරකතනයෙන් ප්රතිචාරයක් නොමැත කරුණා කර පසුව අමතන්න"<br /><br /><b>2012 ජනවාරි 03 </b><br />1වෙනි ෆෝන් නම්බර් එක "ඔබ ඇමතූ ජංගම දුරකථනය ආවරණ කලාපයෙන් බ්ලා බ්ලා.........."<br />2 වෙනි ෆෝන් නම්බර් එක "ඔබ ඇමතූ ...... දුරකතනයෙන් ප්රතිචාරයක් නොමැත කරුණා කර පසුව අමතන්න"<br /><br /><b>2012 ජනවාරි 04 </b><br />1වෙනි ෆෝන් නම්බර් එක "ඔබ ඇමතූ ජංගම දුරකථනය ආවරණ කලාපයෙන් බ්ලා බ්ලා.........."<br />2 වෙනි ෆෝන් නම්බර් එක "ඔබ ඇමතූ ...... දුරකතනයෙන් ප්රතිචාරයක් නොමැත කරුණා කර පසුව අමතන්න"<br /><br /><b>2012 ජනවාරි 05 </b><br />ගුවන් ගතවීමට මොහොතකට පෙර <br />1වෙනි ෆෝන් නම්බර් එක "ඔබ ඇමතූ ජංගම දුරකථනය ආවරණ කලාපයෙන් බ්ලා බ්ලා.........."<br />2 වෙනි ෆෝන් නම්බර් එක, ටික වෙලාවක් රිංස් ගිහිල්ල කට් වුනා. <br /><br /><b>2012 ජනවාරි 06</b> <span style="color: #b45f06;">(කතාවෙ අන්තිම දවස)</span><br />ලංකාවට ගොඩ බහිනකොට පාන්දර 3 විතර වෙන්න ඇති. කිසිම දෙයක් අරගෙන ආපු නැති නිසා වැඩි රස්තියාදුවක් නැතිව පාන්දර 4 විතර වෙනකොට ගෙදර එන්න පුළුවන් වුනා. ෆ්ලයිට් එකේ හොද නින්දක් දාගෙන ආපු නිසා නිදිමතක් අහලකවත් නෑ. අම්මයි මල්ලියි එක්ක කතා කර කර 6 විතර වෙනකම් ඉදල මම ඇදට ගියා. වෙනදට ඇදට පැනපු ගමන් නින්ද යන මට එදා ඇදට ගිහිල්ල පැය බාගයක් ඉදලත් නින්ද ගියෙ නෑ. ඒ හින්ද මම එයාට කෝල් එකක් ගත්ත. එයාට අමතක වෙලා තිබුන මගෙ ලංකාවෙ නම්බර් ඒකෙන්.<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-xDPLjVy70B4/Tx2-rnD5SMI/AAAAAAAAAnY/71l44grgM88/s1600/1308533416-36.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="224" src="http://2.bp.blogspot.com/-xDPLjVy70B4/Tx2-rnD5SMI/AAAAAAAAAnY/71l44grgM88/s320/1308533416-36.gif" width="320" /></a></div>
<span style="color: #674ea7;">එයා :- හෙලෝ කවුද කතාකරන්නෙ ?</span><br />මම :- නංගි මේ ........... <span style="color: #b45f06;">(හිස් තැනට රුචා කියලම දාමු)</span><br /><span style="color: #674ea7;">එයා :- ආ අයිය කවදද ආවෙ ? මට කටහඩ අදුරගන්නත් බැරි වුනා</span> <span style="color: #b45f06;">(මාව අදුරගන්න බැරිවුනා කෙනා කොහොමද මගෙ කටහඩ අදුරගන්නේ)</span><br />මම :- ඔව් නංගි මේ දවස් හෙම්බිරිස්සාව හැදිලා. <br /><span style="color: #674ea7;">එයා :- ඒ කටහඩ ලස්සනයි හෙම්බිරිස්සාව හැමදාම තියා ගන්න.</span> <span style="color: #b45f06;">(ඔයා කියනකන් හිටියෙ)</span><br />මම :- ඒක නෙවෙයි නංගි එදා අහපු දේට මොකද කියන්නෙ. හම්බවෙන්න පුලුවන්ද? <br /><span style="color: #674ea7;">එයා :- මම අයියාට මැසේජ් එකක් එවන්නද? </span><br />මම :- හා <br /><span style="color: #674ea7;">එයා :- එහෙනම් මම තියන්නද? </span><br />මම :- හා <br />
<br />ෆෝන් එක අත් දෙකෙන්ම අල්ලාගෙන තව විනාඩි 15ක් විතර බලන් ඉන්න ඇති. බැරිම තැන<br />
<br />මම : නංගිගෙ මැසේජ් එක එනකම් බලන් ඉන්නවා. <span style="color: #b45f06;">(කියල මැසේජ් එකක් යැව්වා.) </span><br /><span style="color: #674ea7;">එයා :දැන් මම ගෙදර. තව ටිකකින් ගම්පහ එනව. ඕන නම් එන්න. නැත්තන් කැම්පස් එක ලගට ඕන වෙලාවක එන්න. නැත්තන් හවස 4.30ට විතර ගම්පහට එන්න.මොකද කරන්නෙ? මැසේජ් මී</span><br /><span style="color: #b45f06;">(හ්ම්ම් ඔෆ්ෂන් 3ක් තියනව උදේ,දවල්,හවස මම නම් ඉතින් ඔය 3ටම කැමතියි) </span><br />මම :- නංගිට පහසු වෙලාව මොකක්ද <br /><span style="color: #674ea7;">එයා :- ඕන එකක්. මට මොකත් එකයි. ඉක්මනට කියන්න.</span><br />මම :- හරි නංගි මම දැන් එන්නම්<br />
<br />ෆෝන් එක රිං වෙන සද්දෙට මම ඇහැරුනා. එතකොටත් මම විනාඩි 20ක් විතර නිදාගෙන.<br /><br />
මම : -හෙලෝ <br /><span style="color: #674ea7;">එයා :- අයිය කොහෙද ඉන්නෙ. මම ගම්පහ බස් ස්ටෑන්ඩ් එකේ.</span> <span style="color: #b45f06;">(තවම ගෙදර නංගි කිව්වොත් කෙල්ල යනව)</span><br />මම :- මම මේ එන්න එලියට බැස්ස විතරයි. මට විනාඩි 15ක් දෙන්න <br /><span style="color: #674ea7;">එයා :- විනාඩි 15ක්. මට ගොඩක් වෙලා නම් මෙතන ඉන්න බෑ. අයිය ඉක්මනට එන්න. නැත්තන් මම යන්නම් </span><br />මම :- නෑ මම විනාඩි පහළො...<span style="color: #b45f06;">(එයා ෆෝන් එක කට් කළා)</span><br />
<span style="color: #b45f06;"> </span><br />
<br />
<div style="text-align: center;">
මතුවට සම්බන්දයි....<span style="font-style: italic;">!!!</span><br />❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅</div>
<div style="text-align: left;">
ප.ලි </div>
<div style="text-align: left;">
සොරි වෙන්න ඕනෙ අදත් ඉවර කරගන්න බැරි වුනා. නිදි මතයි. ඊලග කොටසින් නම් ඉවර කරනව කරනව කරනවමයි.</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>Unknownnoreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-68887904321666034492012-01-18T02:22:00.000+05:302012-01-19T13:14:29.466+05:30ඔබ අන්සතු ලදක් කියා ඇයි මට කිව්වේ.... (1)<a href="http://2.bp.blogspot.com/-FYv07RL4oBQ/TxXli3P7nZI/AAAAAAAAAnQ/LM0gjL9NO9M/s1600/IMG_6661.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 214px;" src="http://2.bp.blogspot.com/-FYv07RL4oBQ/TxXli3P7nZI/AAAAAAAAAnQ/LM0gjL9NO9M/s320/IMG_6661.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5698713290616315282" border="0" /></a><br /><span style="font-size:180%;">ම</span>මත් හිතන් හිටියෙ ජනවාරි 7 ගාල්ලෙ තිබුන ගෙට්ටුගෙදර් එක ගැන පෝස්ට් එකක් දාන්න ඒත් , ගියපු අය දාල තිබුන පෝස්ට් ටික ඔක්කම් කියෙව්වට පස්සෙ මට හිතුන මට, අලුතෙන් දාන්න දෙයක් ඉතිරි වෙලා නෑ කියල. අනික එදා වෙච්ච සමහර දේවල් මම දැන ගත්තෙත් මේ පෝස්ට් වලින්. මොකද එදා මම හිටියෙත් පියවි සිහියෙන් නෙවෙයි කොහෙද නෙ. :D ඉතින් ඒක නිසා මම තීරණය කළා ජනවාරි 6 වෙනිදා මම ගිය කැළණි ට්රිප් එක ගැන ලියන්න.<br /><br />ම්ම්ම්.... මම මේ කියන්න හදන කතාව ගාල්ලෙ ගමනට කෙලිනම් සම්න්බන්දයක් නම් නෑ. හැබැයි සම්බන්දයක් නැත්තෙමත් නෑ. මට තේරෙන විදියට නම් මේක දබුලු ගිහින් තලගොයිත් මරාගෙන එනව වගේ කතාවක්. ඒත් මට නම් තලගොයෙක් තියා කබරයෙක් වත් මරා ගන්න හම්බවුනේ නෑ.<br /><br style="font-weight: bold;"><span style="font-weight: bold;">2011 දෙසැම්බර් 30 </span><span style="font-style: italic; color: rgb(153, 51, 0);font-family:arial;" >(හරියටම කතාව පටන් ගන්නෙ මෙදා ඉදන්)</span><br />සිකුරාදා දවසක් හින්ද නැගිටිනකොට හවස 4ත් පහුවෙලාද කොහෙද, ඒ නැගිට්ටෙත් කාම්බරේ දොර කැඩෙන්න වගේ ගහපු සද්දෙට. "කෑම හදල නැගිටලා කාල ඉන්න" කියල කටහඩකුත් ආව. දැන් නම් ඉතින් නැගිටින්නම වෙනව. මමත් නැගිටලා මූන කට හෝදගෙන කෑම කාල එහෙම ඉදගත්ත ලැප් එක ලගින්. කට්ටිය ඔක්කොම ලෑස්ති වෙනව ජනවාරි 7 වෙනිද ගාලු යන ගමනට. ඒ ඇවිත් තිබුන මේල් ටික දැක්කහම මටත් යන්නමයි හිතුනෙ. ඒත් කොහොම හරි අමාරුවෙන් ඒ ආශාව යටපත් කරගත්ත. හැබැයි එකම එක මේල් එකක් දැම්ම "මටත් එන්න ආසයි" කියල.<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2011 දෙසැම්බර් 31</span><br />වෙලාව දවල් 12.22 ෆේස් බුක් චැට් එකක් මමයි <a href="http://mansalakunu.blogspot.com/2011/12/blog-post.html">එයයි </a><br /><div style="text-align: justify;"><span style="color: rgb(0, 0, 0);">මම :- හායි </span> <span style="color: rgb(153, 51, 0);"> (හැමදාම වගේ එදත් මම තමයි මුලින්ම හායි කියල තියෙන්නෙ) </span><br /></div><span style="color: rgb(51, 255, 51);"><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- හායි, මොකද අනේ විශ් කලාම රිප්ලයි නැත්තෙ</span> </span><span style="color: rgb(153, 51, 0);">(ෆේස් බුක් එකේ ශෙයා කරපු ෆොටෝ එකක් ගැන මේ කියන්නෙ) </span><br /><div style="text-align: justify;">මම :- දැන්ම බෑ රෑ 12න් පස්සෙ<br /></div><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- ඒ වුනත් මම දාපු ෆොටෝ එකට ලයික් එකක් වත් දාන්නකො</span><br />මම :- ඒක ඔයාද හැදුවෙ<br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- මම නෙවෙයි තමයි හැදුවෙ, මම ඔය පාට පාට ඒවට ආස නෑ නෙ</span><br />මම :- ඒ කියන්නෙ<br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- මොකක් ගැනද අහන්නෙ </span><br />මම :- "මම ඔය පාට පාට ඒවට ආස නෑ නෙ" කියල කිව්වෙ මොකක් ගැනද<br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- නෑ අනේ මම දාපු ෆොටෝ එක සෝ චාම් නෙ. ඒකයි</span><br />මම :- හ්ම්ම්, ඒක නෙවෙයි නංගි 6 හරි 8 හරි නිවාඩුද <span style="color: rgb(153, 51, 0);">(ඔලුව දාන්න කලින් මුට්ටිය දාල බලන්න එපෑ ගෙදර හොරු.. නෑ ගෙදර මිනිස්සු ඉන්නවද කියල)</span><br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- ඇයි අහන්නෙ ?</span> <span style="color: rgb(153, 51, 0);">(ශික් ගැහුව පොල්ලෙන්)</span><br />මම :- නෑ නිකන් ඇහුවෙ<br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- 6 නිවාඩුයි</span><br />මම :- මම ආවොත් එදාට හම්බවෙන්න පුලුවන්ද :P<br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- බලමු. </span><span style="color: rgb(153, 51, 0);">(ගෑණු ළමයි බලමු කියන්නෙ හා කියන එකටද)</span><br />මම :- 7 වෙනිදා ගෙට්ටුගෙදර් එකක් තියනව. මමත් ඉතින් ඒකට එන්න හිතන් ඉන්නව. <span style="color: rgb(153, 51, 0);">(පට්ට පල් බොරුවක්. ඒ වෙනකොට මම ලංකාවට යන්න හිතල තිබුනෙ නෑ )</span><br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- සෝ </span><br />මම :- මම එන එක තවම ශුවර් නෑ. එන්න පුළුවන් වුනොත් ආසයි හම්බවෙලා නංගිත් එක්ක කතා කරන්න :D <span style="color: rgb(153, 51, 0);">(දැන්නම් අනිවා ලංකාවට යනව)</span><br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- හ්ම්ම් බලමු </span><br style="color: rgb(102, 102, 204);"><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- හැබැයි සින්දු කියන්න ඔට්ටු නෑ . ස්පෙශලි හින්දි එව්ව </span><br />මම :- ආයෙ කවදාවත්ම නෑ :D <span style="color: rgb(153, 51, 0);">(සින්දු නෙවෙයි නංගි ඔයා කියනවනම් කතාත් නොකර ඉන්නම්)</span><br />මම :- අර සීඩි ටිකත් මම අරන් එන්නම් <span style="color: rgb(153, 51, 0);">(එයා ආසම බෑන්ඩ් එකේ ඇල්බම් වගයක්)</span><br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- අනේ එපා මට මුකුත් ගේන්න ඕනෙ නෑ </span><br />මම :- එහෙනම් ඉතින් අපේ මල්ලිටවත් ඒ ටික දෙන්නම් <span style="color: rgb(153, 51, 0);">(ඔයාට එපා නම් වෙන කාටවත් දෙන්නෙ කොහොමද මම ම තියා ගන්නව)</span><br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- අන්න හොදයි </span><br />මම :- එතකොට ඔයා මට, අර මම කියපු පොත ගෙනත් දෙන්නෙ නැද්ද?<br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- වෙන දවසක දෙන්නම් </span><br />මම :- හා එහෙම වුනොත් අපිට ආයෙමත් හම්බවෙන්න පුළුවන්<br /><span style="color: rgb(102, 102, 204);">එයා :- නෑ මම පෝස්ට් කරන්නම් </span><br />මම :- :D<br /><br />දැන් ඉතින් මම ගාලු ගමන යන එක ස්ථිරයි. ආ තවම නිවාඩු අනුමත කරගන්න බැරි වුනා නෙ. මම ගියා අපේ පොඩි බොස් ලගට ගිහිල්ල සීන්ස් එක කියල දවස් 3ක නිවාඩුවක් අනුමත කරගත්ත.<br />මහින්ද ලංකා ෆ්ලයිට් එකෙන් අඩු ගානට ටිකට් එකකුත් අරගත්ත. කොළබ ඉදන් ගාලු යන සෙට් එකටත් මේල් එකකුත් දැම්ම "මමත් ගාලු යන්න එනේ" කියල.<br /><br />බ්ලොග් ලියන සෙට් එක හම්බවෙලා කතා බහ කරන්නයි, අවුරුදු 3කින් විතර නොදැකපු, මට සුවිශේෂ කෙනෙක් හම්බවෙන්න ලැබෙන එකයි<br />ඇත්තටම වචන වලින් කියා ගන්න බැරි තරම් සතුටක්<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2011 දෙසැම්බර් 31</span><br />වෙලාව රාත්රී 10.30 ට පමණ<br /><br />ෆේස් බුක් චැට් ලිස්ට් එකේ ඉන්න දන්න නොදන්න හැමෝටම සුබ පතන අතරෙ, "ෆේස් බුක් යූසර්" කියල කෙනෙකුත් ඉන්නව. පරණ චැට් එකක් ඕපන් කරලා බැලුව මම මේ කවුද කියල. වෙන කවුරුවත් නෙවෙයි ඒ "එයා"<br />අද උදේ චැට් කරපු එයා රෑ වෙනකොට ෆේස් බුක් එකවුන්ට් එක ඩිසේබල් කරල. <span style="color: rgb(204, 102, 0);">(අපි නම් සැලෙයි ඔව්වට)</span> මං ලග තිබුන එයාගෙ ෆෝන් නම්බර් 2ක්. කෝල් කරල බැලුව දෙකටම, ඒ දෙකෙන්ම කිව්වෙ එකම දෙයයි "චාරයක් නොමැත".<br />මම කොයිතරම් ට්රයි කලත් පුන පුනා ඒකම කියපු නිසා වැඩේ අතෑරල දැම්ම.<br /><br />6 වෙනිද වෙනකම් ට්රයි කරනව කන්ටැක්ට් කරගන්න බැරි වුනොත් මොනව කරන්නද බුක් කරපු ටිකට් එකෙන් 6 වෙනිද ලංකාවට ඇරෙන්න කියල හිතා ගෙන ෆෝන් එක සාක්කුවෙ දාගත්ත,<br /><br /><div style="text-align: center;">මතුවට සම්බන්දයි....<span style="font-style: italic;">!!!</span><br />❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅<br /></div><br />ප.ලි<br />පසුව ලියන්න තියන එකත් ඊලග කොටසටම දාන්න තීරණය කළා .Unknownnoreply@blogger.com44tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-13359278717735801042012-01-02T02:00:00.000+05:302012-01-02T12:21:59.989+05:30නොදන්න අලුත් දෙවියට වඩා දන්න පරණ යකාම හොදාලැබුවා වූ නව වසර ප්රර්ථනාවන් ඉෂ්ඨ වෙන සුභ නව වසරක් වේවා කියලම පටන් ගන්නම්. මොකද පෝස්ට් එක ඉවර වුනහම සුබ පතන්න හම්බ වෙන එකක් නෑ<br /><br />නව වසරේ උදාව, ඒ කියන්නෙ 2012.1.1. අලුයම 00.00.01ට මම අබුඩාබි ඉදල ඩුබායි වලට එන කාර් එකක පිටි පස්සෙ ශීට් එකේ ලොකු බඩ ගින්නකින් (හැම තිස්සෙම එහෙම තමා ඉතින්) මනෝ පාරක් ගහගෙන ඉන්න වෙලාවෙ තමයි දැක්කෙ මල් වෙඩි පත්තු වෙනව. ඒ ලස්සන මල් වෙඩි දිහා බලල මම පුංචි ප්රාර්ථනාවක් කලා. ඒ තමයි "ලැබුවා වූ නව වසරේ මගෙ ආර්ථිකය මල් වෙඩිල්ලක් වගේ නොවේවා කියල" මම එහෙම ප්රාර්ථනාවක් කලේ 2011 වසර මට ඒ වගේ වුන නිසා. මල් වෙඩිල්ලක් පත්තු කරහම ඒකට ලගා වෙන්න පුළුවන් උපරිම උඩට ලගාවෙලා ලස්සනට පුපුරල, ඉතුරු වෙන සුන්බුන් ටික හිමීට බිමට වැටෙනව. ඔව් 2011 වසරෙ මගෙ ආර්ථික තත්වෙ මල් වෙඩිල්ලක් වගේම තමා..... <br /><br /><div style="text-align: center;">❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅<br /><br /><div style="text-align: left;">මම දැන් ඉන්න තැන ගැන ලොකූ විස්තරයක් කරන්න නම් අමාරුයි. දියුණු විශාල නගරයක්, හැම තැනකම හරි අමුතු තාලෙ විශාල බිල්ඩින් නවීනපන්නෙ සුපෝඛබෝගී වාහන, එක පැත්තකින් ගලාගෙන යන ලස්සන ගගක්, තව පැත්තකින් ලස්සන පාක් එකක්. ඒ පාක් එක ඇතුලෙ හරි ලස්සන මල් වලින් පිරුණු ගස්. ඇත්තටම මේ කොහෙද කියල හිතා ගන්න බෑ. ෆෝන් එක අරන් මැප් එක ඔන් කලා මම ඉන්න ලොකේෂන් එක බලන්න. 3G සිග්නලුයි GPS සිග්නලුයි උපරිමයි හැබැයි මෙලෝ දෙයක් පෙන්නන්නෙ නෑ මම ඉන්න ලොකේෂන් එකත් නෑ මැප් එක ලෝඩ් වෙන්නෙත් නෑ. යකෝ මම මේ කොහෙටද කඩා පාත් වෙලා තියෙන්නෙ. සාක්කුවට අත දාල ප(ර්)ස් එක එලියට අරගෙන ඇරලා බැලුව. ප(ර්)ස් එකේම තියෙන්නෙ ඩිරාම් 5යි ඒ කියන්නෙ ටැක්සියක ගිහිල්ලත් හමාරයි. ඇවිද්ද දෙපය දෙදහක් වටී කියල මම හිමිහිට ඉස්සරහට ගියා.<br /><br />මිනිස්සු පෝලිමක් ඈත යනව පේනව. මමත් අඩිය ඉක්මන් කරල ඒ පැත්තට ඇදුනෙ, මම මේ ඉන්නෙ කොහෙද කියල අහල බලන්න හිතාගෙන. හැමදෙනාම ගියෙ එකම තැනකට, ඒක මහ විශාල ගොඩනැගිල්ලක් ඒ වගේම හරිම ලස්සන තැනක්. මම ඒ ගොඩනැගිල්ල ලගටම ගියා. එතන හිටපු බවුන්සර්ල දෙන්නගෙන් එක්කෙනෙක් මගෙන් ඇහුව මොන රටෙන්ද කියල. මම කිව්ව ශ්රී ලංකාවෙන් කියල. එතන හිටපු අනිත් බවුන්සර් ටෝකන් එකකුත් මගෙ අතට දීල අර බිල්ඩිමේ දොර ඇරල දුන්න, මට ඇතුලට යන්න.<br /><br />මගෙ ජිවිතේ කවදාවත් දැනිච්ච නැති සුවදක් ඒ ගොඩනැගිල්ල ඇතුලෙ තිබුනෙ. ඒ වගේම හරිම නිශ්ෂබ්දයි. තව ටිකක් ඇතුලට ගියහම මිනිස්සු කට්ටියක් වාඩිවෙලා ඉන්නව. හරියට ඉස්පිරිතාලෙකට බෙහෙත් ගන්න ඇවිල්ල වගේ. මමත් වාඩි වුනා එතනින්. අපි වාඩි වෙලා හිටපු තැන ඉස්සරහ ඩිජිටල් බෝඩ් එකක් තිබුන අංක පහක් තියන. ඊට ටිකක් එහාට වෙන්න කාමරයක දොරක් තිබුණ. ඒ දොර ලග බිත්තියේ පොඩි බැනර් එකක.<br />"Only one person from each country is chosen. So don't lose this chance" කියල ලොකු අකුරින් ගහල තිබුණ.<br /><br />මොන තොප්පියක් වැටෙන්න යනවද කියල හිතාගන්න බෑ. මම ෆෝන් එක සාක්කුවෙන් එලියට අරගෙන angry birds ගේම් එක ගහන්න හදනකොටම ඉස්සරහ දොර ඇරුන, ඔයාල සුරංගනාවියො දැකල තියනවද? ඔව් ඒ දොර ඇරගෙන ආපූ ගෑණු කෙනා මනුශ්ෂ දුවක් නෙවෙයි කියල මට හොදටම විශ්වාසයි. "ඔය ලංකාවෙන් ඇවිත් ඉන්න කෙනා ඉලක්කන් අදුරන්නෙ නැද්ද" ඒ අර ගැහැනියගෙ මෘදු කටහඩ.<br /><br />ඉස්සරහ ඩිජිටල් බෝඩ් එකේ 00094 කියල සටහන් වෙලා තිබුණ. මට දීල තිබුණු ටෝකන් එකෙත් 94 කියල ගහල තිබුණ. ලැජ්ජාව කන්දෙකෙන් බේරෙද්දී රතු වුන මුහුණෙන් (ඇත්තටම ලජ්ජාවට මගෙ කළු මූණ රතු වෙනවද කියල මම දන්නෙ නෑ) යුතු මම, පුටුවෙන් නැගිටල වෙවුලන දෙපයින් ඈ සිටි තැනට පියමන් කලා. ඈ විවර කල දොරෙන් මම කාමරයට ඇතුලු වුනා. මා අතුලුවුනාත් සමගම ඇයද කාමරය තුලට පැමිණ දොර වසා දැමුවා.<br /><br />ඒ කාමරය තුල පැවති මද ආලෝකය පරයමින් මා දුටු දෙය මට තවම විශ්වාස කරන්න බැරි තරම්. මගේ සිත කියන විදියට මා ඒ දැක්කෙ බුසුරජාණන් වහන්සේ, ජේසුස් වහන්සේ සහ නබිනායක තුමා නම් ......<br />එම සාස්තෘ වරුන් සියසින් දකින්න තරම් මම පිං කර තිබින. මා දෙදණ බිම තබා හිදගෙන, දෑත් එක්කොට වැද ගතිමි.<br /><br />"දරුව ඔබට හෝ ඔබේ රටට යහපතක් වන කැමති වර 3ක් ඉල්ලන්න"<br />එකවරම මට කිසිවක් කියා ගත නොහැකි වුනා. එවිටම නන්දා මාලිනියන් ගායනා කරන සිංදුවක් මගෙ මතකෙට ආව.<br />මා ඉල්ලූ 1 වන වරය<br />"බුදුණේ, ජේසුනේ, නාභි නායක තුමනී නොමිනිසුන් හට මිනිසත් කම දුන මැනවී"<br /><br />මා කාමරය ඇතුලට ගත් ගැහැණිය විසින් විශාල කඩදාසි මිටියක් ගෙනවිත් මා අසල ලැබුවා.එහි පළමු කඩදාසියේ "නොමිනිසුන්ව සිට මිනිසුන් වූ වන්" කියා ලියා තිබුණ අතර පළමු වෙනි නම හැටියට ම'වින් යන්න සදහන් වෙලා තිබුනා.<br /><br />මා ඉල්ලූ 2 වන වරය<br />"මිනිසුන් හට ප්රඥාව දුන මැනවී"<br />අර ගැහැණිය විසින් තවත් කඩදාසි කොළ කිහිපයක් ගෙනවිත් විශාල කඩදාසි මිටිය යටින් තබා, "නොමිනිසුන්ව සිට මිනිසුන් වූ වන්" යන්න ටිපෙක්ස් කර " මිනිසුන්නව සිට ප්රඥාවන්තයින් වූ වන්" යනුවෙන් වෙනස් කරන ලදී<br /><br />මා ඉල්ලු අවසාන වරය<br />"ප්රඥාවන්තයින් සිංහාසනාරූඪ කල මැනවී"<br /><br />"දරුව දැන් ඔබ රටේ සිටින සියලූදෙනාම ප්රඥාවන්තයින් වී අවසානයි, ඔබ රටේ දැනට පවතින නීතිය අනුව වරකට එක් අයකු පමණක් ජානාධිපති වන නිසා අප හට කල හැක්කේ මේ ලයිස්තුවේ මුලින්ම සිටින ම'වින් නැමැත්තා ජනාදිපති කීරීම පමණි"<br /><br />ෂා ෂා ෂා මේ සින්දුව ලියපු කෙනා වැඩේ කාල නෙ.ඔය මිනිහ දැන් ප්රඥාවන්තයෙක් වුනත්, මොනව කරයිද කියල ෂුවර් නෑ. ඉගුරු දීල මිරිස් ගත්ත වගේ වැඩක් තමයි වෙන්නෙ.<br /><br />"ස්වාමීන් වහන්ස මම අවසානයට ඉල්ලූ වරය පමණක් චේන්ජ්....., සොරි වෙනස් කරගන්න පුලුවන්ද"<br />හප්පා වෙච්චි වැඩේට වචනත් පැටලෙනව<br /><br />"දරුව එසේ එක වරයක් පමණක් වෙනස් කල නොහැක, ඔබ කැමතිනම් වර තුනම අහෝසි කල හැක"<br /><br />ඔව් නොදන්න අලුත් දෙවියට වඩා දන්න පරණ යකාම හොදා<br /><br />"එසේනම් වර තුනම අහෝසි කල මැනවි"<br /><br />" එය එසේම සිදුවනු ඇත, දැන් ඔබට යාමට අවසර"<br /><br />"ඔය දොරෙන් නෙවෙයි........., පේන්නෙ නැද්ද අර අනිත් දොරේ EXIT කියල ගහල තියනව අන්න ඒකෙන් එලියට යන්න" ඒ අර ගැහැණියගෙ කට හඩයි.<br /><br />මා ඒ දොර විවර කලෙමි. එහි වූ ඝණ කළුවරට මට කිසිවක් නොපෙනුණි.<br /><br /><div style="text-align: center;">❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅❅<br /><div style="text-align: left;">රොජර්, කාර් එකේ පිටිපස්සෙ දොර ඇරගෙන මගෙ කකුලෙන් අදින ගමන්.<br /><span style="font-weight: bold;">රොජර්</span> : රුවන් රුවන් නැගිටපන්කො. මාර ගෙරවිල්ලක් නෙ බං උබ ගෙරෙවුවෙ<br /><span style="font-weight: bold;">මම :</span> නින්ද ගියා බං, අපි මේ කොහෙද ඉන්නෙ<br /><span style="font-weight: bold;">රොජර්</span> : ඒක නම් හොද නින්ද, අපි දැන් ඩුබායි වල ඉන්නෙ කන්න නැවැත්තුව. උබට ෂවර්ම කීයක් ඕනෙද<br /><span style="font-weight: bold;">මම :</span> ෂවර්ම, යකෝ උබ මාව අබුඩාබි එක්කන් ගියෙ මම කියන ඕන දෙයක් කන්න අරන් දෙනව කියලනෙ. ඒකනෙ මම ආවේ උබත් එක්ක යන්න. මම ගෙදර හිටියනම් හොදට නිදා ගන්නවනෙ බං.<br /><span style="font-weight: bold;">රොජර්</span> : ඉතින් උබ දැනුත් කලේ නිදා ගත්ත එකමනෙ. හරි දැන් උබට මොනවද කන්න ඕනෙ.<br /><span style="font-weight: bold;">මම :</span> එහෙනම් ඉතින් මටත් ෂවර්ම 2ක් ඕඩර් කරපන්<br /><br />ඔන්න ඔහොම තමයි මට 2012 උදාවුනෙ.<br /><br />මේ තියෙන්නෙ මම අර වර 3 ඉල්ලන්න පාවිච්චි කරපු නන්දා මාලනී මහත්මිය ගායනා කරන ගීතය<br /><br />බුදුනී ජේසුනී නාභි නායක තුමනී<br />නොමිනිසුන් හට මිනිසත්කම දුන මැනවී<br />මිනිසුන් හට ප්රඥාව දෙනු මැනවී<br />ප්රඥාවන්තයින් සිංහාසනාරූඪ කල මැනවී<br /><br />අයුක්තියේ ඝණ ශිලා තලා බිද<br />විමුක්තියේ ජල ධාරා<br />මුදා හරිනු මැනවී<br />සිංහ වෙසින් එන සිඝාලයින්<br />වනසාලනු මැනවී<br /><br />මිත්යාවේ කලු වලා කඩා හැර<br />විද්යාවේ නව රේඛා<br />උදාකරණු මැනවී<br />බැටළු වෙසින් එන ව්යාග්රයින්<br />හදුනා දෙනු මැනවී<br /><br />ලස්සන සින්දුවක් අහලම බලන්නකො<br /><object height="94" width="422"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2NDk2MDA0IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2NDk2MDA0LWMwMiI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjU0NTk5MjI7fQ==&autoplay=default" name="movie"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><param name="wmode" value="transparent"><embed wmode="transparent" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2NDk2MDA0IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2NDk2MDA0LWMwMiI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjUwMjE4OCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjU0NTk5MjI7fQ==&autoplay=default" height="94" width="422"></embed></object><br /><br />ප.ලි<br />හීනෙ ෆොටෝ ගහන්න බැරි වුන හින්ද අද පෝස්ට් එකට ෆොටෝ නෑ<br /><br />ප.ප.ලි<br />මේ පෝස්ට් එක හුදෙක් විනෝදාස්වාදය සදහා පමණයි.<br />කාටවත් මඩ ගහන්නවත්, අපහාස කරන්නවත් ලියපු එකක් නෙවෙයි ඔන්න. :D<br /><br /></div></div> </div></div>Unknownnoreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-1409684328293105502011-12-16T23:20:00.000+05:302011-12-19T16:50:52.918+05:30ලකී ෆිෂ්<span style="font-size:180%;"><span style="font-weight: bold;">මො</span></span>කක්ද මතක් වුනේ මාතෘකාව දැක්කහම. නෑ මම මේ කියන්න හදන්නෙ ඔයාල හිතපු ලකී ෆිෂ් ගැන නම් නෙවෙයි හැබැයි. හැබෑටම එහෙනම් මේ මොකක් ගැනද? මේ කතාව කියවල ඉවර වුනාට පස්සේ මගෙන අහන්න එපා ඔන්න "මොකක් ගැනද ඔය උඩ කියල තියෙන්නෙ" කියල. ඒක නොදන්න කට්ටිය දන්න කෙනෙක්ගෙන් අහගන්න මොකද මමත් හරියටම දන්නෙ නෑ. අහල තියනව විතරයි.<br /><br />සතියකට විතර කලින් වුන සිදුවී<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/-EsdRzIVOGXI/Tu36gX7ooaI/AAAAAAAAAmQ/8f4_qGnykAw/s1600/IMG_0094.JPG"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 320px;" src="http://1.bp.blogspot.com/-EsdRzIVOGXI/Tu36gX7ooaI/AAAAAAAAAmQ/8f4_qGnykAw/s320/IMG_0094.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5687477338525704610" border="0" /></a>මක් ගැන තමයි මම අද කියන්න යන්නෙ. වෙලාව හවස 4.30ට විතර, ඒ වෙලාවෙ මම ඔෆිස් එකේ ගජරාමෙට වැඩ. (ඔය කිව්වට ඉතින් කිසි වැඩක් නෑ ඔය වෙලාවට, බස් පදින එක තමයි කරන්නෙ) අපේ ඔෆිස් එකේ පියන් මොකක්ද කුප්පියකුත් උස්සගෙන ඔෆිස් එකට ආවේ ඔන්න ඔය වෙලාවෙ. පියන් මගෙ ලගට ඇවිල්ල ඒ කුප්පියත් මට දීල කියනව "බොස් මේක රුවන් සර්ට දෙන්න කිව්ව" කියල. (ඔය පියන් තවම අලුත් කෙනෙක් ඒකයි මට සර් කියන්නෙ) ඔය ෆොටෝ එකේ තියන හිස් කුප්පිය දැන් මං ලග. ආයෙ ඉතින් අහන්න දෙයක් නෑ මේ හිස් කුප්පිය මට දුන්නෙ මොකටද කියල . මොකද මේකෙ මම මල් හිටවන්න යෑ. 5.00 වෙනකම් ඔෆිස් එකේ ඉදල මම මේ කුප්පියත් අරගෙන ගියා මිනී මැදුරක් සමාවෙන්න මින් මැදුරක් හොයාගෙන.<br /><br /><br />මගෙ වාසනාවට වැඩිය දුර යන්න වුනේ නෑ ඔෆිස් එක ලගම එකක් තිබුන. හැබැයි ඒක මින්මැදුරක් නම් නෙවෙයි වෙන මොකක්ද එකක්. බෝඩ් එකේ නම් ගහල තිබුනෙ පෙට් ෂොප් කියල ඇතුලට ගියහමයි දැක්කෙ ඒකෙ මාලු, පූසෝ, ගෙම්බො, හාවො, නයි, පොලොඟු, කටුස්සෝ තව එක එක උන් හිටිය ඒක ඇතුලෙ. මාර පෙට්ස්ල තමයි. මම ඇතුලට ගියාට වඩා ඉක්මනට එලියට ආව. බුදු අම්මෝ ඒකෙ තිබුණු ගඳ. එක ගඳක් නෙවෙයි ගඳවල් කීපයක සම්මිස්ශ්රනයක්.පෙනහලු දෙකේ ඉදල උණ්ඩුක පුච්චෙ ලගට යනකම් තියන ඔක්කොම අවයව ටික පිරෙන්නෙ ලොකු හුස්මක් අරගෙන ආයෙත් ගියා කඩේ ඇතුලට ගිහිල්ල කුප්පිය පෙන්නල තියනවද කියල ඇහුව. කඩේ හිටිය මෑන් කුප්පිය අතට අරගෙන හොදට කරකවල බලල ටික වෙලාවකට පස්සෙ කියපි "වී ඩෝන්ට් හෑව්" කියල. මම හිරකරගෙන හිටිය හුස්ම ටික බකස් ගාල එලියට පැන්න. (සන්තෝසෙ වැඩි කමට) ලේන්සුවක් පාවිච්චි නොකරන මට ඒ වෙලාවෙ පිහිටට හිටියෙ ෂර්ට් එකේ කොලර් එක විතරයි. කොලර් එකෙන් නහය තදකරගෙන මම ඇහුව මේක කොහෙන්ද හොයා ගන්න පුළුවන් කියල. කඩේ මිනිහ "ගෝ කරාම" කියල කිව්ව. මූ ගාව ලෝකෙ ඉන්න ඔක්කොම සත්තු ටික ඉන්නව උන්ට දෙන්න කෑම නෑ, මම ඉතින් කඩේ මිනිහට හිතින් පිං දිදී එලියල ආවා.<br /><br />දැන් ඉතින් පලයන්කො "කරාම". මෙහෙ ඉන්න අයටනම් ඉතින් අමුතුවෙන් කියන්න ඕනෙ නෑ කරාම ගැන. හැමදෙයක්ම තියන පලාතක් හැබැයි ඉතින් කළුනික හොයනවටත් වඩා අමාරුයි මේ හරියෙ පාකින් එකක් හොයා ගන්නව කියන්නෙ එක. "රුචෝ උබ අද 8.00න් මෙහා ගෙදර යනව බොරු" කියල මම මටම කියාගෙන දැම්ම D එකට කරාම යන්න. ටික දුරක් යනකොට සද්දයක් එනව "බෙල්ට් එක දාගනින් බෙල්ට් එක දාගනින්" කියල නෙවෙයි ටින් ටින් කියල. ඒකත් ඇදල දා ගත්ත.<br /><br />පොඩි මොලෙන් මැසේජ් එකක් එනව මේ ලගපාතකම තව මින්මැදුරක් තියනව කියල.(හප්පේ මේක උඩ උදේ ඉදල ඉදගෙන හිටියත් හොදට වැඩ) තව ටිකක් කල්පනා කරල බලද්දි මතක් වුනා ප්ලේස් එක. හරවාගෙන ගියා තැනට ගිහිල්ල බෝතලේ පෙනුවහම කඩේ හිටිය මිනිහ හොද හිනාවකුත් දාල ගත්තෙ නැතෑ ඇන්කර කිලෝ එකේ ටින් විතර ලොකු ටින් එකක්. (අතේ තියන තුට්ටු දෙකටත් කෙලින්න මූ හදන්නෙ) මම කිව්වා මේ සයිස්ම එකක් තියනවනම් දෙන්න නැත්තන් එපා කියල. කනේ ගෑවිලා තිබුණු මිනිහගෙ කටනම් ටිකක් විතර පැත්තට ගියා. හැබැයි මෑන් හොයල දුන්න මම ඉල්ලපු එක. ඒකත් අරගෙන මම එන්<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/-l74T7b0RLPk/Tu3-69fEsVI/AAAAAAAAAnA/QticqQkCJZM/s1600/IMG_0145.JPG"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 240px;" src="http://3.bp.blogspot.com/-l74T7b0RLPk/Tu3-69fEsVI/AAAAAAAAAnA/QticqQkCJZM/s320/IMG_0145.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5687482193329566034" border="0" /></a>න පිටත් උනා.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/-Xbz8WWgjBEs/Tu37OH6J7wI/AAAAAAAAAmc/f_X4eU_Iwvg/s1600/IMG_0139.JPG"><img style="float: left; margin: 0pt 10px 10px 0pt; cursor: pointer; width: 267px; height: 237px;" src="http://1.bp.blogspot.com/-Xbz8WWgjBEs/Tu37OH6J7wI/AAAAAAAAAmc/f_X4eU_Iwvg/s320/IMG_0139.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5687478124498513666" border="0" /></a><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><span style="color: rgb(51, 102, 255); font-style: italic; font-weight: bold;"><br /></span><br /><span style="color: rgb(51, 102, 255); font-style: italic; font-weight: bold;"><br /><br />ඔය ඉන්නෙ කැස්බෑ කෑම කන අපේ ගෙදර ඉබ්බෝ </span><br /><br />ඒ එන ගමන් මතක් වුනා අපි පොඩි කාලෙ මාලු හදපු හැටි. අම්මෝ අපි පොඩි කාලෙ නම් රුපියල් 10ක් හම්බවෙන්න බෑ ගිහිල්ල මාළු ජෝඩුවක් ගේනව. ඉතින් ඔහොම හැමදාම ගේන මාලු හුන්ඩුවක් විතර ටැංකියට දාන්න ඉඩ තියන එකක් යෑ. (ටැංකියේ හැමදාම හිටියෙ ගෝල්ඩ් ෆිෂ් ලා,<a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Black_Moor">බ්ලැක් මුවූර් ගෝල්ඩ් ෆිෂ්</a> ලා, ඒන්ජල් වගේ මාලු. වලට වැටුනෙ ප්ලේටි, ගප්පි තමයි හැමදාම) ඉතින් පටන් ගන්නව හාරන්න. මුල්ම කාලෙ නම් ඔහොම හාරන වලවල් වලට හොද ඝනකම ඉටිකොලයක් දාල වතුර පුරවල මාලු දානවා. වල වටේට ඉටිකොලේ උඩින් ගල් තියනව. ගල් වලට උඩින් කුකුල් දැල. ඔය ඉතින් 5-6 වසරවල් වල ඉන්නකොට කරපු විදිහ. අපි ලොකුවෙනකොට ඔය ක්රමේ ටිකක් විතර වෙනස් වුනා. වලේ වට ප්රමානෙ වැඩි වුනා ගැබුර වැඩි වුනා. ඉටි කොලේ වෙනුවට සිමෙන්ති පාවිච්චි කරන්න ගත්ත. වලට මාලු දාන්න කලින් වතුරයි පොල් ලෙලියි දාල වලේ සිමෙන්ති වල සැර නැති කලා. ඔය මොනදේ කලත් වලේ මාලු හිටියෙ වැඩිම උනොත් මාසයයි නැත්තන් දෙකයි. ලොකු වැස්සක් ආපු ගමන් මාලු යනව පාර දිගට. ඉතින් වැස්ස පායනකොට මාලු එකෙක් වත් වලේ නෑ. කාලෙත් එක්කම මාලු හදන එක නැවතිලාම ගියා.<br /><br />පොස්ට් එක නම් හිතුවට වඩා දිග් වුනා කෝ ඒත් මාතෘකාවෙ හිටපු <a href="http://www.luckyaquarium.com/index.php?option=com_content&task=view&id=20&Itemid=35">ලකී ෆිෂ් ?</a><br /><a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Arowana">ලකී ෆිෂ් (Arowana)</a> ගැන මට නම් කියන්න තියෙන්නෙ හරි පොඩි දෙයයි. ඒ තමයි ඌ හරි අන්ලකී ෆිෂ් කෙනෙක් කියන එක. මම දැකල කියන විදියට ඌව ඇතිකරන හැමෝම ඌව ඇතිකරන්නෙ වෙනම ටැංකියක. සමහර ලොකු ලකී ෆිෂ් ලව දාල තියෙන්නෙ උන්ට හැරෙන්නවත් ඉඩ නැති ටැංකි වල. මම නම් දන්නෙ නෑ මිනිස්සු ඌව ඇති කරන්නෙ වාසනාව ලගා කර ගන්නද කියල. හැබැයි ඒක උගෙනම් අවාසනාව.<br />ඔය යට ඉන්නෙ තවත් එක අවාසනාවන්ත ලකී ෆිෂ් කෙනෙක් ෆොටෝ එක ගත්තෙ දෙවනියට ගිය මින් මැදුරෙන්<br />මටත් හරි ප්රශ්නයක් වෙලා තිබුනෙ ඇයි මූට ලකී ෆිෂ් කියන්නෙ කියල. <a href="http://in.answers.yahoo.com/question/index?qid=20090916082446AAPLHUv">මෙන්න උත්තරේ</a> ඔය <span style="color: rgb(102, 51, 255); font-weight: bold; font-style: italic;">බලාජි ආර්</span> කියල තියෙන්නෙ<br /><br /><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/-QBq5zus4Qus/Tu3-T39WvEI/AAAAAAAAAm0/GGsnscyw5_4/s1600/IMG_0085.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 240px;" src="http://1.bp.blogspot.com/-QBq5zus4Qus/Tu3-T39WvEI/AAAAAAAAAm0/GGsnscyw5_4/s320/IMG_0085.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5687481521831066690" border="0" /></a><br />ප.ලි<br />ඇත්තටම මුලින්ම ලියන්න හිතාගෙන හිටියෙ ඔය යට තියන චේදෙ විතරයි. පස්සෙ තමයි උඩ තියන කතාව එකතුකලේ. කතාව දිග වැඩී,බෝරිං වගේ නම් සොරි වෙන්න ඕනෙ :DUnknownnoreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-35549880847897227022011-12-07T02:40:00.000+05:302012-01-19T13:14:29.464+05:30අහිමි වුනත් නුබ ලදේ මට අඩන්න අවසර නෑ<span style="font-size:100%;"><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/-520zu2-UO1k/Tt6IJurI9RI/AAAAAAAAAjQ/gBxbAvPr1bA/s1600/1.jpg"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;width: 214px; height: 320px;" src="http://3.bp.blogspot.com/-520zu2-UO1k/Tt6IJurI9RI/AAAAAAAAAjQ/gBxbAvPr1bA/s320/1.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5683129480517317906" border="0" /></a><br /><br /></span><span style="color:#000000;background-font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;font-family:Arial;font-size:100%;color:transparent;" id="internal-source-marker_0.6075867184317318" ></span><span style="font-size:180%;"><span style="font-size: 19px; font-family: Arial; color: rgb(0, 0, 0); background-color: transparent; font-weight: bold; font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;" id="internal-source-marker_0.6075867184317318">ඔ</span></span><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">ය උඩ තියෙන්නෙ වෙලාව, ඒක තමයි වෙලාව 6:21. ඔෆිස් එකේ වැඩ ඉවර වෙලා ගෙදර ආවට පස්සෙ කොහෙවත් යන්න අකමැති වුනාට සමහර ගමන් තියනව නොයා ඉන්න බැරි. ඉතින් ඊයෙත් ඒවගේ ගමනක් සෙට් වුනා. ගෙදරින් එලියට එනකොටම,</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">බාප්ප : කොහෙ හරි යන්ඩද හදන්නෙ</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">මම : ඔවූ බාප්පෙ මේ ලුලු එක ලගට ගිහිල්ල එන්න (ලුලු කියන්නෙ මෙහෙ තියන සුපර් මාකට් එකක්)</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">බාප්ප : ආ.... මේ බෙහෙත් ටික ෆාමසියකින් ගෙනත් දීලා යන්න පුලුවන්ද </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">මම : හරි බාප්පෙ.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">බාප්ප : මොනවද ඔය බෑග් වල තියෙන්නෙ.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">මම : යාලුවෙක් ලංකාවට යනව බාප්පෙ මේ බෑග් ටික එයාට ගිහිල්ල දෙන්න යන්නෙ ලුලු එක ලගට </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">බාප්ප : හා...</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"> ඔන්න ඔය වෙලාවෙ තමයි "ටිංටිං” කියල ඔය උඩ මම දාල තියන මැසේජ් එක ආවෙ. ෆෝන් එක ගන්නෙ කොහොමද අතින් කටින් බෑග් එල්ලගෙන. බෑග් ටික කාර් එකට දාල බැලුව මොකක්ද කියල බැලින්නම් “එයා” (ඔය නම කපල තියෙන්නෙ එයා තමයි “එයා” ) මම යවපු ෆෙන්ඩ් රික්වෙස්ට් එක ඇක්සෙප්ට් කරලලු.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">මොන කුණුහරප කතාවක්ද දෙයියනේ මේ මම කවදද මෙයාට රික්වෙස් එකක් දැම්මෙ. බොරු කියන්නෙ මොකටද ඉස්සර නම් ඉතින් නිතරම වගේ සර්ච් කරනව එයා ෆේස් බුක් ඉන්නවද කියල. ඒත් ඉතින් ඒ එයා එකවුන්ට් එක හදල තියෙන්නෙ නොවැම්බර් 30 නෙ. දවස් 6කට කලින්. කොහොම හරි කමක් නෑ එයා දැන් මාව ඇඩ් කරගෙනනෙ.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"></span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"> කවුද දැන් මේ “එයා.“ ඔය මම ඉස්කෝලෙ යන දවස් වල පස්සෙන් ගියපු ගෑණු ළමයනේ, මෙයා ඉතින් මට කවදාවත් කැමති වුනේ නෑ අර පාස්වර්ඩ් එක අමතක වුන පලවෙනි බ්ලොග් එක ලියන්න හැදුවෙ මෙයා ගැනනෙ. හොද වෙලාවට ඒ බ්ලොග් පාස්වර්ඩ් එක නැති වුනේ නැත්තන් තවත් ආදර අදෝනාවක් සිංහල බ්ලොග් අවකාශෙට එකතු වෙනවා. මේ බ්ලොග් එකේ නම් ඔය කතාව නොලිය ඉන්න තමයි හිතුවෙ. ඉස්සරහට හිත වෙනස් වෙයිද දන්නෙ නෑ මේ යන විදියට.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"> </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">ආයෙ කතාවට. මම ඉතින් මුලින්ම කලේ මේ එයාමද කියල බලපු එක. කවුද දන්නෙ එක නම තියන කි දෙනෙක් මේ අන්තර් ජංජාලෙ සැරි සරනවද කියල. එයාම තමයි ෆොටෝ 3ක් ම අප්ලෝඩ් කරල තිබුන.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">කොයිතරම් ආශාවෙන්ද හිටියෙ ඔය මූණ බලාගන්න. මේ ගමන් ටික ගිහිල්ල ගෙදර එනකම් සිහියක් නෑ. </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">ෆෝන් එකෙන් පේනවට වඩා ලොකුවට ලැප්ටොප් ස්කීන් එකෙන් මේ ෆොටෝ 3 බලන්න. මට හිතා ගන්න බැරි මේ සිදුවීමට මම සතුටු වෙන්න ඕනෙ ද නැති නම් දුක වෙන්න ඕනෙද කියන එක. අවුරුදු දෙකහමාරක් තිස්සෙ අමතක කරන්න හදන, අමතක කරන්න අමාරු අතීතය මේ මැසේජ් එකත් එක්ක ආයෙමත් මතක් වෙන්න පටන් ගත්ත. </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"></span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">කාටද කතා කරන්නෙ. වෙන කාටද ඉතින් හැමෝගෙම දුක් ගැනවිලි අහන </span><a href="http://dukaa.blogspot.com/"><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000099;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:underline;vertical-align:baseline;">දුක්ගන්න රාළ</span></a><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">ට මිසක්. යන ගමන්ම දුකා අයියට කතාව කිවුව. ඊට පස්සෙ ඉතින් හම්බවෙලා ෆොටෝ ටිකත් පෙන්නුව. ෆොටෝ ටික බැලුවට පස්සෙ දුකා අයිය අහනව දැන් ඉන්න ගෑණු ලමයටද මේ ගෑණු ලමයටද වැඩිපුර කැමති කියල. ඔන්න මම නම් ඒකට උත්තර දෙන්න ගියේ නෑ . ඉක්මනට එන්න හිතාගෙන ගියාට දුකා අයියයි තව එයාගෙ යාළුවෙකුයි එක්ක කාල ටිකක් කතා කරල ගෙනාපු බෑග් ටිකත් දුකා අයියට දීලා මම එන්න පිටත් උනා. ඒත් මම එන්න හදනව හදනවා එවෙන්නෙ නෑ. පස්සෙ දැක්කෙ පාකින් ගියර් එකට දාල ඇස්ලෙටරේ පාගල තියෙන්න. එන ගමන් මතක් වුනේම දුකා අයිය අහපු එක තමයි. </span><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/-Ce9GZN-33Bo/Tt6VcPh_32I/AAAAAAAAAkA/7CklekzJ9Yk/s1600/IMG_0103.JPG"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 150px; height: 200px;" src="http://4.bp.blogspot.com/-Ce9GZN-33Bo/Tt6VcPh_32I/AAAAAAAAAkA/7CklekzJ9Yk/s200/IMG_0103.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5683144092226150242" border="0" /></a><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0); font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;font-family:Arial;font-size:100%;color:transparent;" id="internal-source-marker_0.6075867184317318" ></span><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;" id="internal-source-marker_0.6075867184317318">අතුරු ආන්තරාවක් නැතුව කොහොම හරි ගෙදරට ආව. ආපු ගමන් කෙලින්ම ෆේස් බුක් එකට. අනේ එයා ඉස්සරට වඩා ලස්සන වෙලාද? නෑ ඉස්සර මිට වඩා ලස්සනද කොහෙද? ප්රශ්න වැලයි. ඔය ඕන ප්රශ්නයකට උත්තර හොයන්න ලේසි ක්රමයක් තියෙනවලුනෙ ඉතින් මමත් ඒ ක්රමේ පාවිච්චි කලා අප්පේ තියන සනීපෙ.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">ස්ලැබ් එක හිල් වෙලාද දන්නෙ නෑ කම්මුලේ පුංචි වතුර බිදුවක් තිබිල ඇගිල්ලෙන් අයින්කලා. මට මතක් වුණා එයා අන්තිමට එවපු මැසේජ් එකක තිබුන සින්දුවක්. එදා මට ඒ සිංදුවේ තේරුම හොයාගන්න බැරි වුණා. තවමත් මම මේ සිංදුවේ තේරුම දන්නෙ නෑ. ඒ සින්දුවත් මතක් කරගෙනම ඇදට ගියා.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"></span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">කවිය ඔබ, තුන් තිස්පැයක් </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">නිදි වරා වෙහෙසී </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">සිත දෙගිඩියාවෙන් තවම නොලියූ </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">කවිය ඔබ කවිය ඔබ </span><br /><span style="font-size:100%;"><br /></span><span style="color: rgb(51, 51, 51);font-size:100%;" ><br /><object height="94" width="422"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2MzI3NjQ0IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2MzI3NjQ0LTE4OCI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjI1NzMwNCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjMyMDc4MTE7fQ==&autoplay=default" name="movie"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><param name="wmode" value="transparent"><embed wmode="transparent" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2MzI3NjQ0IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2MzI3NjQ0LTE4OCI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjI1NzMwNCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjMyMDc4MTE7fQ==&autoplay=default" height="94" width="422"></embed></object><br /><br />දැන් නම් ඉතින් මේ සිංදුවේ තේරුම දැනගත්තයි කියල වැඩක් නෑ. ඒ උනාට කමක් නෑ දන්න කෙනෙක් කියල යන්නකෝ බලන තව කෙනෙක්ට ප්රයෝජන වෙන්නෙ නැතෑ.<br /><a href="http://www.divshare.com/download/16327644-188">මෙතනින් ඩවුන්ලෝඩ් කරගන්න.</a><br /></span><span style="color: rgb(51, 51, 51); font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;font-family:Arial;font-size:100%;color:transparent;" > </span><span style="font-size:100%;"><br /></span><span style="color: rgb(51, 51, 51); font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;font-family:Arial;font-size:100%;color:transparent;" ></span><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;" id="internal-source-marker_0.6075867184317318">ක්රීරීරීරීරීරීරීරීං.... ක්රීරීරීරීරීරීරීරීං.... වෙලාව උදේ 7:44යි, වැඩ පටන්ගන්නෙ 7:30ට මම තවම ඇදේ. බෙල්ල ගාවට වෙනකම් ඇග නැගිට්ටට ඔලුව නැගිටෙන්නෙම නෑ . අත්දෙකෙන් හයියෙන් අල්ලල ඔලුවත් නැගිට්ටව ගත්ත. බුදු අම්මෝ ඔලුවෙ බර. ඊයෙ රෑ උත්තර හොයන්න පාවිච්චි කරපු ක්රමේ වැරදිලා වගේ. මුළු ඔලුවම රිදෙනව. ඔලුව පැත්තකින් තියල හරි වැඩට යන්න එපෑ. වැඩක් කරන්න නම් මෙලෝ සිහියක් නෑ. ටිකක කැරකි කැරකි හිටිය ඔෆිස් එකේ, ඉන්නකොට බාප්ප එනවා.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"> </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">බාප්ප : මොකද?</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">මම : ඔලුව රිදෙනව බාප්පෙ. ඊයෙ රෑ ටිකක් බි</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">බාප්පා : ආ එහෙනම් ගෙදර ගිහිල්ල සමහන් එකක් බිල නිදාගන්න. අද ලොකු වැඩක් නෑ නෙද?</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">මම : නෑ බාප්පෙ </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"></span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">බාප්පට පිං දිදී මම ගෙදර එනකොට වික්ටර් රත්නායක මහත්තය කියනව “අහිමි උනත් නුබ ලදේ මට අඩන්න අවසර නෑ” කියල. ඒ ආණ්ඩුව තියන කාලෙ ඉපදුනේ නැති එක හොදට ගියා නැත්තන් අඩන්නත් අවසර ගන්න එපෑ. දැන් නම් ඉතින් හැම දේටම අඩනවනෙ අවසර ඕනෙ නෑ නෙ.</span><br /><span style="color: rgb(51, 51, 51);font-size:100%;" ><br /><object height="94" width="422"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2MzI3NzU5IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2MzI3NzU5LWYzMyI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjI1NzMwNCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjMyMDgzMDk7fQ==&autoplay=default" name="movie"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><param name="wmode" value="transparent"><embed wmode="transparent" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2MzI3NzU5IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2MzI3NzU5LWYzMyI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjI1NzMwNCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjMyMDgzMDk7fQ==&autoplay=default" height="94" width="422"></embed></object><br /><br /><a href="http://www.blogger.com/%3Cobject%20height=%2294%22%20width=%22422%22%3E%3Cparam%20value=%22http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2MzI3NzU5IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2MzI3NzU5LWYzMyI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjI1NzMwNCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjMyMDgzMDk7fQ==&autoplay=default%22%20name=%22movie%22%3E%3C/param%3E%3Cparam%20name=%22allowFullScreen%22%20value=%22true%22%3E%3C/param%3E%3Cparam%20name=%22allowscriptaccess%22%20value=%22always%22%3E%3C/param%3E%3Cparam%20name=%22wmode%22%20value=%22transparent%22%3E%3C/param%3E%3Cembed%20wmode=%22transparent%22%20height=%2294%22%20width=%22422%22%20type=%22application/x-shockwave-flash%22%20allowscriptaccess=%22always%22%20allowfullscreen=%22true%22%20src=%22http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2MzI3NzU5IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2MzI3NzU5LWYzMyI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjI1NzMwNCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjMyMDgzMDk7fQ==&autoplay=default%22%3E%3C/embed%3E%3C/object%3E">ලස්සන සින්දුවක්, ලග නැත්තන් ඩවුන්ලෝඩ් කරගන්න.</a><br /></span><span style="color: rgb(51, 51, 51);font-size:100%;" ><br /></span><span style="color: rgb(51, 51, 51); font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;font-family:Arial;font-size:100%;color:transparent;" ></span><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;" id="internal-source-marker_0.6075867184317318">මම ගෙදර ඇවිල්ල හොදට නිදා ගත්ත. ඇහැරෙනකොට හවස 6:35යි. ඔලුවෙ කැක්කුමත් එහෙන්මමයි.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">ෆෝන් එකේ,</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">මිස් කෝල් 3යි. ඒ දැන් ඉන්න ගෑණු ළමයාගෙන්. </span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">ෆේස් බුක් මැසේජ් එකයි. ඒක එයා ගෙන්.</span><span style="color: rgb(51, 51, 51); font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;font-family:Arial;font-size:100%;color:transparent;" >.</span><span style="color: rgb(51, 51, 51);font-size:100%;" ><br /></span><span style="color: rgb(51, 51, 51);font-size:100%;" ><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:100%;"><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/-dM4dOzO8dms/Tt6PN1UcSOI/AAAAAAAAAjo/yAGxnYtN_Ok/s1600/2.jpg"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 49px;" src="http://4.bp.blogspot.com/-dM4dOzO8dms/Tt6PN1UcSOI/AAAAAAAAAjo/yAGxnYtN_Ok/s200/2.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5683137247602034914" border="0" /></a></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;" id="internal-source-marker_0.6075867184317318">මේසෙ උඩ,</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">සමහන් හදල දාපු උණුවතුර බෝතලයයි, කෝප්පයයි, පැනඩෝල් කාඩ් එකයි. ඒ ටික බාප්පාගෙන්.</span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;"></span><br /><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">මම නැගිටල මේසෙ ලගට ඇවිල්ල සමහන් එක බිවුව.</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic;font-size:130%;" ><span style="font-size:15px;font-family:Arial;color:#000000;background-color:transparent;font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;">සමහන් සමගින් සුවපත් වේවා ආයුබෝවේවා....!!!</span></span><br /><span style="color: rgb(51, 51, 51); font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline;font-family:Arial;font-size:100%;color:transparent;" ></span><span style="font-size:100%;"><br /></span><span style="color:#000000;background-font-weight:normal;font-style:normal;font-variant:normal;text-decoration:none;vertical-align:baseline;font-family:Arial;font-size:100%;color:transparent;" ><br /></span>Unknownnoreply@blogger.com35tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-73585812217882760462011-11-24T15:02:00.000+05:302011-11-26T09:50:13.095+05:30ඇවිදින විටත් නිදියන දූ පුතුන් ලද"<span style="font-weight: bold;font-size:180%;" >ඔ</span>ෆිස් එක බලාගන්න ඉන්න කට්ටියත් මම එනකොට හොදට ගොරව ගොරව නිදි " පෙරේදා (22/11/2011) ඔෆිස් එකේ මමයි, බාප්පයි, බාප්පාගේ පුතයි කතා කරකර ඉන්නකොට බාප්පා විහිළුවෙන් වගේ කිවුව කතාවක්. මේ කතාව ඇහුනාම මට පොලොව පලාගෙන යන්න හිතුන. මොකද ඔය ඔතන කට්ටියත් කියල කිවුවෙ මට හින්ද.<br /><br /> ඔෆිස් එකේ මට කරන්න තියන වැඩ අඩුවේගෙන ගිහිල්ල අන්තිමට කරන්න වැඩක් නැති තැනටම ආවට පස්සේ මම පටන්ගත්ත ඔෆිස් එකේ ටිකක් නාදාගන්න. ටිකක් කිවුවට ඇත්තටම ටිකක්මත් නෙවෙයි. ඒ දවස් වල අපේ බාප්පත් ඔෆිස් එන එක අඩු කරල තිබුනෙ. ඔෆිස් එකේ වැඩ බැලුවේ බාප්පාගේ පුතා. ඉතින් අපි දෙන්න (මමයි බාප්පගෙ පුතයි) උදේට ඔෆිස් ආපුවහම මට තියන ඔය පොඩි පොඩි වැඩ ටික ඉවර කරලා නවකතා පොතකුත් අරගෙන මම ය<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/-RUH0nUcq-Ig/Ts5OC6eDYoI/AAAAAAAAAfQ/8mxFRkythr8/s1600/155171_147905145262034_100001276495715_269346_4618151_n.jpg"><img style="float: left; margin: 0pt 10px 10px 0pt; cursor: pointer; width: 202px; height: 302px;" src="http://3.bp.blogspot.com/-RUH0nUcq-Ig/Ts5OC6eDYoI/AAAAAAAAAfQ/8mxFRkythr8/s200/155171_147905145262034_100001276495715_269346_4618151_n.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5678561992122786434" border="0" /></a>නවා අපේ බාප්පගෙ පුතාගෙ රූම් එකට. යාහු නිවුස් වලින් පටන්ගන්න අපේ කතාව ඉවර වෙන්නෙ ෆේස් බුක් එකේ අලුතින් අප්ඩේට් කරලා තියන ෆොටෝස්, වීඩියෝස් ටිකත් බලල ඉවර උනහම තමයි. ඊට පස්සෙ මම පොත කියවන්න පටන්ගන්නවා. ඔන්න ඉතින් පොත ටිකක් කියවගෙන එනකොට ඇස්දෙක පියවෙන්න එනව ඉතින් පොත පැත්තකින් තියල ටිකක් නාදා ගන්නවා. ඔය වෙද්දී වෙලාව 12ට විතර ඇති. 2ක විතර වෙනකොට නගිටෙන්නෙ හොද බඩගින්නකුත් එක්ක. ගෙදරට ගිහිල්ල දවල්ට කාල ආයෙත් ඔෆිස් එකට එනකොට හවස 3 විතර වෙනවා. ඒ ආවට පස්සෙ බ්ලොග් දෙක තුනක් කියවල ෆෝන් එකෙන් ගේම් එකක් එහෙම ගහද්දි ඔෆිස් එක වහන වෙලාව හරි. මාස එකහමාරකට විතර කලින් මේක තමයි මගෙ සාමාන්ය දින චර්යාව. සතියකට දවසක් දෙකක් විතර මේක පොඩ්ඩක් වෙනස් වෙන්නෙ ඔෆිස් එකේ වැඩ වලා එලියට යන්න වෙන හින්ද. කැලේ වෙනස් උනාට කොටියගෙ පුල්ලි මාරු වෙන්නෙ නෑ වගේ, මම ඔෆිස් එකෙන් පිට හිටිය කියල මගෙ නිදා ගනිල්ලා වෙනස් වෙන්නෙ නෑ. වාහනේ එලවන ගමනුත් නින්ද ගිය අවස්ථා එමටයි. සිග්නල් එකක හිටියොත් අනිවාර්යෙන් නින්ද ගිහින්, පිටිපස්සෙ වාහන වල හෝන් එකට තමයි නගිටෙන්නෙ.<br /><br /><br /> ඔන්න ඔහොම තමයි මාස එකහමාරකට කලින් මම ඔෆිස් එකේ වැඩ කෙරුවෙ, ඒත් අහම්බෙන් ඇහුන සින්දුවක් හින්ද, වැඩ කරන වේලාවට නිදා ගන්න සම්පුර්ණයෙන්ම නැවැත්තුව. ඒ සින්දුව ඒ තරමට මගෙ හිතට වැදුන.<span style="color: rgb(51, 255, 255);"> </span><span style="font-weight: bold; color: rgb(51, 255, 255);">"ඇවිදින විටත් නිදියන දූ පුතුන් ලද මේ මගෙ නිජබිමයි ලෝකෙන් උතුම් රට"</span> මෙන්න මේ පද පේලිය ඇහෙන කොට මට හැගුන මමත් ඔය කියන ජාතියේම කෙනෙක් නේද කියල. හරිම ලැජ්ජාවක් දැනුන. මම නිදාගෙන ඉන්න ෆොටෝ ෆේස් බුක් එකේ තිබුනත් මට මෙතරම් ලැජ්ජාවක් දැනිල නෑ. රටේ මේදේ වෙනස් වෙන්න ඕනෙ, අර දේ වෙනස් වෙන්න ඕනෙ කියල නිතරම වාද කරන මමත් මෙහෙමද කියල මට හිතුන.<br /><br /><br /> මේ සින්දුව තියන සී<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/-BMIEHjsa8zI/Ts5QFiasKpI/AAAAAAAAAfc/AO6MJXqCREM/s1600/Untitled.jpg"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 157px;" src="http://3.bp.blogspot.com/-BMIEHjsa8zI/Ts5QFiasKpI/AAAAAAAAAfc/AO6MJXqCREM/s200/Untitled.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5678564236229094034" border="0" /></a>ඩි (නෑසෙන ගී නද- නන්දා මාලිනි) ඒක මම ගත්තෙ මීට මාස 6කට විතර උඩදි, ලංකාවෙ ගුවන්තොටුපොලෙන්. ඒත් ඒකෙ තියන ඔක්කොම සින්දු ටික අහන්නත් කලින් මිතුරෙක් ඒ සීඩි එක ඉල්ලන් ගියා අද වනතුරුත ඒක ලැබුනේ නෑ. කොපියක් දාගත්ත නිසා ඒක ඉල්ලන්න උවමනා උනෙත් නෑ. මේ සැරේ ලංකාවට ගිහිල්ල එනකොට තමයි ඒ සින්දුව පලවෙනි වතාවට අහන්න ලැබුනේ. තව දෙතුන් පාරක් ඒ සින්දුවම ඇහුවෙ ඒක මගෙ සිතට තදින්ම කා වැදුණු නිසා වෙන්න ඇති.කොහොම නමුත් මේ සින්දුව මගෙ ජිවිතේ ලොකු වෙනසක් කළා.<br /><br /><br /> පලවෙනි දවස් දෙක තුන හරිම අමාරුවෙන් හිටියෙ නින්ද යන්නම එනව. ඒ වෙලාවට පුටුවෙන් නැගිටලා ඔෆිස් එකේ ඇවිදිනවා, එහෙමත් නැත්නම් තේ එකක් බොනවා. වාහනේ යද්දිත්<br />පොඩි වතුර බෝතලයක් අරගෙන ගියා. සිග්නල් එකක නැවතුනාම මූඩියට වතුර ටිකක් අරගෙන මුණ හොද ගත්ත. දැන් මම ඔෆිස් වෙලාවෙ නිදා ගන්නෙ නෑ.<br /><br />පෙර රජ දවස වැවු දාගැබ් ගණන් කොට<br />ගල් කණු අතර හප කරමින් බුලත් විට<br />ඇවිදින විටත් නිදියන දූ පුතුන් ලද<br />මේ මගෙ නිජබිමයි ලෝකෙන් උතුම් රට<br /><br />කහට කෝප්පේ පොගවා ගිලින්නට<br />පාන් කෑල්ලක් යදිනා දනන් හට<br />ඇස් නැත සිදුව ඇති දේ ගැන දකින්නට<br />එනමුත් මගෙ රටයි ලෝකෙන් උතුම් රට<br /><br />රැවටී සුවහසක් බොරුකාරයින් හට<br />පාඩම් ලබා නැත යුග යුග ගනන් සිට<br />දෑසේ කදුළු ඉතිරිව නැත අඩන්නට<br />එනමුත් මගෙ රටයි ලෝකෙන් උතුම් රට<br /><br />උගසට තබා මගෙ රට පිට රටුන් හට<br />ලොව බලවතුන් අභිමුඛයෙ දනින් සිට<br />සිග්මන් යදිමු සාගින්දර නිවන්නට<br />එනමුත් මගෙ රටයි ලෝකෙන් උතුම් රට<br /><br /><object height="28" width="335"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtpOjQ7czo2OiJmaWxlSWQiO2k6MTYyNTY2OTc7czo0OiJjb2RlIjtzOjEyOiIxNjI1NjY5Ny00NjMiO3M6NjoidXNlcklkIjtpOjIyNTczMDQ7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjIxNjk4OTA7fQ==&autoplay=" name="movie"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><param name="wmode" value="transparent"><embed wmode="transparent" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtpOjQ7czo2OiJmaWxlSWQiO2k6MTYyNTY2OTc7czo0OiJjb2RlIjtzOjEyOiIxNjI1NjY5Ny00NjMiO3M6NjoidXNlcklkIjtpOjIyNTczMDQ7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjIxNjk4OTA7fQ==&autoplay=" height="28" width="335"></embed></object><br /><br /><a href="http://www.mediafire.com/?bup579j4ebyc0yc">සින්දුව ඩවුන්ලෝඩ් කරගන්න මෙතනින්</a><br /> මෙන්න මේ සින්දුවට පින්සිද්ද වෙන්න දැන් මම ඔෆිස් එකේ ඇහැරගෙන ඉන්නව. තව ගොඩක් දේවල් මේ සිංදුවෙන් අපට ඉගෙනගන්න පුළුවන්. නමුත් ඒ දේවල් ගැන කතා කරන්න ගියොත් මගෙ බ්ලොග් එකත් දේශපාලන බ්ලොග් එකක් වෙන නිසා මම මෙතනින් ලිපිය නවත්තනවා.Unknownnoreply@blogger.com22tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-2052799700008315832011-11-10T20:10:00.000+05:302011-11-11T00:21:56.101+05:30නොපෙනෙන දෙවියන් වැන්දේ ඇයි ඔබ නිවසේ දෙවියන් අම්මා<span style="font-size:130%;"><a href="http://3.bp.blogspot.com/-8gi2vX6YdXI/TrvsgkAHJFI/AAAAAAAAAcU/wrVoFGH9hDQ/s1600/%25E0%25B6%2585%25E0%25B6%25B8%25E0%25B7%258A%25E0%25B6%25B8%25E0%25B7%258F.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5673388199767385170" style="FLOAT: left; MARGIN: 0px 10px 10px 0px; WIDTH: 234px; CURSOR: hand; HEIGHT: 201px" alt="" src="http://3.bp.blogspot.com/-8gi2vX6YdXI/TrvsgkAHJFI/AAAAAAAAAcU/wrVoFGH9hDQ/s320/%25E0%25B6%2585%25E0%25B6%25B8%25E0%25B7%258A%25E0%25B6%25B8%25E0%25B7%258F.jpg" border="0" /></a>ම්</span>ම්ම්... කොහොමද පටන්ගන්නෙ. දෙවැනි මංසලකුණ අම්ම ගැන. හරි එහෙම හොදයි.<br />අද අපේ අම්ම ගෙ 52 වෙනි උපන්දිනේ ඉතින් හිතුන මටත් අපෙ අම්ම ගැන ලිපියක් ලියන්න. සමහර දේවල ගැන ලියන්න, කතා කරන්න ගියහම පටන් ගන්න තැනක් ඉවර කරන්න තැනක් හරි ලේසියෙන් හොයා ගන්න පුළුවන්. ඒත් අම්ම,තාත්ත ගැන ලියන කොට ඒ ආදරය, ඒ කරුණාව, ඒ දයාව ගැන කොතනින් පටන්ගෙන කොතනින් ඉවර කරන්නද කියල තවම මට සිතා ගන්න අමාරුයි.<br /><br />මට මතකයි මම පොඩි කාලෙ එතකොට මම 3 වසරෙ විතර, ඉස්කෝලේ හැරිලා ගෙදර ආපුවහම මගෙ පොත් ටික බලල වැරැද්දක් අඩුපාඩුවක් තියනවනම් ඒවා කියා දුන්නු හැටි. පිටු ගනන් කැතට ලියල තිබුන අකුරු මකවල ආයෙත් ලියවපු හැටි. ඒ දවස් වල පොඩි තරහක් ආවට දැන් ඒ දේවල් මතක් වෙනකොට එන හැගීම කියන්න වචන ගලපගන්න බෑ. උසස් පෙළ කරන කාලෙ මම පාඩම් කරන්න නැගිටින්නත් කලින් අම්ම නැගිටල තේ එක මේසෙ උඩින තියල යනව. අපි උසස් පෙළ කරන කාලෙ හැමෝම කේවළ ව්යාපෘතියක් කරන්න ඕනෙ. මගෙ ව්යාපෘතියෙන් බාගෙකට වඩා කලෙත් අපේ අම්ම.<br /><br />මගේ මල්ලිව හම්බුන දවස් වල අම්ම මල්ලිව නිදිකරවල මාවත් තුරුළු කරගෙන නිදියනව එතකොට මට වයස අවුරුදු 4ක් විතර ඇති. අදටත් මම ලංකාවට ගියහම මම ආසම කෑම ජාති හදල මට කන්න දෙන්නෙ<br />හරිම ආදරෙන්. වැරදිලාවත් ගෙදරින් නොකා හිටියොත් අම්මට හරි දුකයි. ඉතින් මම කොහෙන් කාල ආවත් ගෙදරිනුත් කන්න අමතක කරන්නෙ නෑ (ලංකාවට ගිහිල්ල සතියක් ඉදල ආවොත් බර කිලෝ 3ක් විතර වැඩි වෙනව)<br /><br />සමහර වලාවට අම්මත් එක්ක රණ්ඩු වුන වෙලාවලුත් නොතිබුනාම නෙමේ. එහෙම වෙලාවට අපි නොකා නොබී ඉන්නකොට අම්ම කොයිතරන් නම් අඩන්න ඇද්ද. ඒ දැනුම් තේරුම අඩු කාලෙ කරපු දේවල් වලට සමාවෙන්න අම්මේ. අපි පොඩි කාලෙ කොයි තරම් දේවල් වලට ආස කලාද, කොයිතරම් දේවල් ඔයාගෙන් බලාපොරොත්තු වුනාද. ඒත් අද ඔයා අපෙම් බලාපොරොත්තු වෙන්නෙ ආදරේ විතරමයි.ඔයා ආස කරන්නෙ මගෙ රූපෙ බලාගෙන මාත් එක්ක ස්කයිප් එකෙන් කතා කරන්න විතරයි. ඒ කතා කලත් මුලින්නම් අහන්නෙ පුතා දැන් කාලද ඉන්නෙ, කවද්ද ආයෙ ලංකාවට එන්නෙ කියල. සතියක් දෙකක් විතර කතා නොකර ඉදල කතා කරපුවහම "පුතාට අපිව දැන් අමතක වෙලා ද" කියල අහපුවහම හැම දෙයක්ම දාල ලංකාවට යන්න හිතෙන්නෙත් අම්මගෙ ආදරේ වැඩිකම නිසාම වෙන්න ඇති.<br /><br />හැමදාම අපේ උපන්දින වලට කිරිබත් හදල අපිට කවනවා. ඒත් තවම අපිට ඒ දේ අම්මට කරන්න බැරි වුනා. අඩුම තරමෙ ලගම තියන ගමේ පන්සලට එක්කගෙන යන්න. හැමදාම වගේ උදේම නැගිටල සුභ උපන්දිනයක් කියන්න විතරයි පුළුවන් උනේ. මට වඩා බාලසහෝදරයෙකුයි, සහෝදරියෙකුයි හිටියත් මට, අපේ අම්මට මම තවම චූටි පුතා. ඒ චූටි පුතා අම්මට ආයෙමත් සුහ උපන්දිනයක් කියල ප්රර්ථනා කරනවා...!!!<br /><br />කවියක් ලියන්න වචන ගලපන්න අමාරුයි . ඒ හින්ද මම ආසම මවුගුණ ගීතය දාන්නම්. මෙ ගීතය හැම මවකටම උපහාරයක් වේවා...!!!<br /><br />සොම්නස හෝ සන්තාපය හමුවේ සිහිවේ සිහිවේ අම්මා<br />කරුණා ගුණයේ සාරය සොයලා නිමකට පිළිරුව අම්මා<br /><br />ආදරයේ බලමහිමේ රතු ලේ සුදු වූවා<br />මෑණිය ගේ සෙනෙහසිනේ රට ජාතිය හැදුවා<br />නිල්මිණි රන්කැට මේවා ඕනේද ඕනෑ නෑ ළග අම්මා<br />නොපෙනෙන දෙවියන් වැන්දේ ඇයි ඔබ නිවසේ දෙවියන් අම්මා<br /><br />පාවෙන සුළගේ සිසිලස මවමින් පෙන්වයි සාමය අම්මා<br />ජීවනයේ පුජාවෙන් පිදුවත් මදි අම්මා<br />නිල්මිණි රන්කැට මේවා ඕනේද ඕනෑ නෑ ළග අම්මා<br />නොපෙනෙන දෙවියන් වැන්දේ ඇයි ඔබ නිවසේ දෙවියන් අම්මා<br /><br /><object height="28" width="335"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2MTQ2OTQ2IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2MTQ2OTQ2LWRmZiI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjI1NzMwNCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjA5NDU5MDE7fQ==&autoplay=default" name="movie"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><param name="wmode" value="transparent"><embed wmode="transparent" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE2MTQ2OTQ2IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE2MTQ2OTQ2LWRmZiI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjI1NzMwNCI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMjA5NDU5MDE7fQ==&autoplay=default" height="28" width="335"></embed></object><br /><br />මේ ලින්ක් එකෙන් සින්දුව ඩවුන්ලෝඩ් කරගන්න පුළුවන්<br /><a href="http://www.mediafire.com/?jeyent23vmmyo3h">http://www.mediafire.com/?jeyent23vmmyo3h</a><br /><br /><strong>ප/ලි</strong><br />හැමදාම වගේ මට උදවු කරන සුභාෂ් අයියට ස්තුතියි සින්දුව ඩවුන්ලෝඩ් කරගන්න ලින්ක් එක හොයල දුන්නට<br />වත් අක්කටත් ස්තුතියි Diveshare ගැන කියල දුන්නටUnknownnoreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-1969752351051186395.post-74572839032100984142011-11-06T21:41:00.000+05:302011-11-06T22:02:40.675+05:30ආයුබෝවන්...!!!<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: left;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-xVWuabYY92U/TrawNxbEEiI/AAAAAAAAAb8/xL2j9pNyOes/s1600/z_p05-Betel-leaf.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-xVWuabYY92U/TrawNxbEEiI/AAAAAAAAAb8/xL2j9pNyOes/s1600/z_p05-Betel-leaf.jpg" /></a><span style="font-size: large;"> ආ</span>යුබෝවන් කියලම පටන්ගන්නම් එහෙනම් හා හා පුරා කියල ලියන්න යන ලිපියට. (ෂා එහෙම කියන්න බෑ නෙ මුලින් ලිපියක් ලිවුවනෙ <a href="http://slrasakatha.blogspot.com/2011/10/blog-post.html">රස කතා</a> බ්ලොග් එකට.) එහෙනම් කොහොමද පටන් ගන්නෙ.<br />
ආයුබෝවන් කියලම පටන් ගන්නම් මගේ පළමු බ්ලොග් අඩවියේ පළමු ලිපියට. එහෙම කියන්නත් බෑ මේ මගේ දෙවැනි බ්ලොග් එකනෙ. පලවෙනි බ්ලොග් එක හදන්න පාවිච්චි කරපු ඊ මේල් එකේ පාස්වර්ඩ් එක අමතා උනා නෙ. කොහොම හරි මේක තමයි මම <span style="color: black; font-size: small;"><b>මංසලකුණු</b></span> බ්ලොග් එකට ලියන පළමු ලිපිය.<br />
<br />
මුලින්ම මතක් කරන්න ඕනෙ මම කියපු පලවෙනි බ්ලොග් එක <a href="http://dukaa.blogspot.com/">දුකා</a> බ්ලොග් එක, සුභාෂ් අයිය ලියන. ඒ මීට වසර 2කට විතර කලින්. මට මුලින්ම ආරාධනාව ආවෙත් දුකා අයියගෙන් බ්ලොග් එකක් ලියන්න කියල. ඉතින් ඒ ආරාධනාව පිළිගෙන මම මුලින්ම ලියන්න පටන් ගත්ත බ්ලොග් එකේ එකම පෝස්ට් එකක්වත් දාන්න බැරි උනා.ඔන්න ඊළගට තමයි <b>මංසලකුණු</b> පටන්ගන්නෙ. දුකා අයිය ඇතුළු මට බ්ලොග් එකක් පටන්න කියල මාව දිරිමත් කරපු සියලුම දෙනාට ස්තුතිය.<br />
<br />
එහෙම නම් හැම දෙනාටම ආරධනා කරනවා <b>මංසලකුණු</b> කියවල සලකුණක් තියල යන්න කියල. ඒ වගේම මගෙ තියන අඩුපාඩු, හදාගන්න ඕන තැන් පෙන්නල දෙනවනම් මම ගොඩක් කැමති.<br />
<br />
අවසරයි බ්ලොග් කරලියට රුචා ටත් පැමිණීමට. ආයුබෝවන්...!!!Unknownnoreply@blogger.com27